Na pokyn britského rezortu spravodlivosti začali väznice prepúšťať zločincov, ktorí si neodpykali ani polovicu trestu. Väzenia sú preplnené a podľa vlády hrozí ich kolaps. Na slobodu by sa mali dostať iba kriminálnici, ktorí spáchali ľahšie zločiny. Aj napriek tomu podľa odborníkov hrozí recidíva.
S približne tisíckou voľných miest vo väzniciach sa britský väzenský systém ocitol na pokraji kolapsu. Prepustenie zhruba 1 700 kriminálnikov v prvej vlne a ďalších viac ako 2 200 v druhej by podľa kabinetu Keira Starmera malo na nejaký čas pomôcť.
„Nie je to ideálna možnosť, no inú nemáme. Justičný systém by inak skolaboval. Nastal by chaos a kriminalita,“ odôvodnila ministerka spravodlivosti Spojeného kráľovstva Shabana Mahmoodová.
Veľkému prepúšťaniu väzňov vo Veľkej Británii sa venoval v Správach redaktor Viliam Ovsepian:
V celách pre jednu až dve osoby často býva trojica či viac zločincov. Nedostatok miesta spôsobuje, že sudcovia musia odďaľovať pojednávania.
„Väznice sú preplnené členmi gangov. Hocikedy sa medzi nimi môže strhnúť bitka, pri ktorej niekto zomrie. Pri tom, ako som ich chcela od seba oddeliť, som si zlomila obe zápästia,“ opísala väzenská dozorkyňa Shay Dhuryová.
Obávajú sa recidívy
Ubytovanie je podľa viacerých psychológov dôležitým faktorom rehabilitácie väzňov. V preplnenom zariadení víťazí zvierací inštinkt boja o územie. Myslia si to aj niektorí odsúdení.
„Toto nie je nápravnovýchovné zariadenie, ale bojové pole. V jednom kúte väznice bojujú gangy, v druhom si vybavujú účty ľudia z rôznych častí krajiny a v treťom kúte sú zasa drogy,“ priblížil väzeň Michael Lewis.
Dozorcovia trávia väčšinu času riešením sporov medzi väzňami. „Množstvo kriminálnikov, ktorí opustia väznice, neprejde výchovným procesom. Sú na slobode a majú problémy s drogami, mentálnym zdravím, nemajú kde bývať, a to všetko môže spôsobiť recidívu,“ upozornil hlavný väzenský inšpektor Charlie Taylor.
Prepustených vítali priatelia a mnohí neskrývali nadšenie. Na slobodu sa podľa vlády dostanú iba tí, ktorí spáchali menšie zločiny a nie sú odsúdení za vraždy, terorizmus ani sexuálne útoky. Musia sa hlásiť úradom a niektorí z nich dostali monitorovacie náramky.
