Boje v Náhornom Karabachu a okolí medzi arménskymi a azerbajdžanskými silami pokračujú štvrtým dňom, nehľadiac na výzvu Bezpečnostnej rady OSN na okamžité prímerie a obnovenie rokovaní bez predbežných podmienok. Arménske ministerstvo obrany informovalo o azerbajdžanských náletoch na severe Karabachu.
„Azerbajdžanské letectvo bombarduje obranné sily Karabachu na severnom smere. Používa k tomu bezpilotné stroje tureckej výroby,“ uviedla hovorkyňa ministerstva Šušan Stepanjanová podľa webu ruského denníka Kommersant. Lietadlá nepriateľa sa podľa nej vyhýbajú protivzdušnej obrane a odpaľujú rakety vzduch-zem.
Azerbajdžanské ministerstvo obrany podľa Interfaxu ohlásilo obkľúčenie časti arménskych síl na jednom z úsekov frontu, ktoré sa snažia zničiť paľbou z diel.
Arménsky premiér Nikol Pašinjan podľa ruských médií odmietol myšlienku rozmiestnenia mierových síl v Náhornom Karabachu a zmienil sa o možnosti, že by Arménsko oficiálne uznalo nezávislosť tejto enklávy.
Strieľali Turci?
Ako „nemiestnu“ odmietol myšlienku arménsko-azerbajdžanských rokovaní, ktoré by sprostredkovalo Rusko, v situácii intenzívnych bojov; rokovania totiž podľa neho vyžadujú správnu atmosféru a podmienky. Arménsko a Náhorný Karabach vraj nie sú ochotné spor urovnať na úkor svojich národných záujmov.
Boje medzi znepriatelenými stranami prepukli v nedeľu (27.9.) ráno a sú označované za najhoršie od 90. rokov minulého storočia. Podľa vyhlásenia z oboch strán si vyžiadali už desiatky mŕtvych vrátane civilistov.
Baku aj Jerevan pristúpili k mobilizácii záloh a vzájomne sa obvinili z útokov. Arménsko v utorok uviedlo, že jeho bojové lietadlo Su-25 zostrelila turecká stíhačka F-16, čo vzápätí poprela Ankara a Baku.
Dlhoročný spor
Spor o Náhorný Karabach – enklávu v juhozápadnom Azerbajdžane s prevažne arménskym obyvateľstvom – panuje medzi Arménskom a Azerbajdžanom dlhodobo.
Ozbrojený konflikt vypukol v roku 1988 a Náhorný Karabach sa s podporou Arménska odtrhol od Azerbajdžanu v krvavej vojne, ktorá si podľa odhadov vyžiadala zhruba 30 000 mŕtvych a ktorej výsledkom boli státisíce utečencov.
V súčasnej dobe sa enkláva a priľahlý Lačinský koridor, vedúci do Arménska, nachádzajú pod vojenskou kontrolou Arménska, zatiaľ čo Azerbajdžan považuje územie za okupované.
