Na hlavný obsah

Dezinformačné kampane aj extrémizmus. Poslanci hovorili o činnosti tajných služieb

Rokovali za zatvorenými dverami.

Dezinformačné kampane aj extrémizmus. Poslanci hovorili o činnosti tajných služieb
Atmosféra v Národnej rade SR počas rokovania. Foto: SITA

Dezinformačná kampaň, extrémizmus, hybridné hrozby či ochrana kyberpriestoru. Parlament v piatok (25.9.) počas neverejného režimu prerokoval správy o činnosti Vojenského spravodajstva (VS) a Slovenskej informačnej služby (SIS) za uplynulý rok, ktoré sa venovali aj týmto témam. Vyplýva to z vyjadrení niektorých poslancov.

Šéf SIS Vladimír Pčolinský po zasadnutí prisľúbil, že budúci rok bude správa konkrétnejšia. Zákonodarcovia sa počas rokovania pýtali aj na otázky súvisiace s témou justície, prokuratúry či korupčných káuz.

„Obe správy potvrdili, že tu prebieha aktívna dezinformačná kampaň pod taktovkou Ruska a najnovšie aj Číny,“ skonštatoval predseda výboru pre európske záležitosti Tomáš Valášek (Za ľudí). Ocenil, že sa o kampani začína hovoriť aj verejne, napríklad zo strany ministra zahraničných vecí. „V bezpečnostných kruhoch je to už dlhšie známy fakt, ale pokiaľ bol predsedom parlamentu šéf SNS priamo spriaznený s Moskvou a predsedom vlády Robert Fico, vláda strkala hlavu do piesku,“ podotkol Valášek.

Zaujímavé zistenia sa podľa predsedu brannobezpečnostného výboru Juraja Krúpu (OĽANO) týkali napríklad tzv. vplyvových aktivít spravodajských služieb cudzích mocností na Slovensku, extrémizmu či korupcie. Správy hovorili aj o pôsobení polovojenských skupín na Slovensku. „Išlo o správy, ktoré hodnotili činnosť spravodajských služieb za rok 2019, ktoré spadajú ešte pod činnosť predošlej vlády aj predošlých riaditeľov, napríklad hovoríme o pánovi Balciarovi,“ zhodnotil Krúpa.

Poslanci kládli ministrovi obrany Jaroslavovi Naďovi (OĽANO), ako aj šéfovi SIS otázky súvisiace s témou justície, prokuratúry či korupčných káuz.

Keďže išlo o vyhradené materiály s najnižším stupňom utajenia, správy neboli tak podrobné, dodal predseda brannobezpečnostného výboru. „Bola požiadavka, aby tieto správy do budúcnosti mali trochu viac detailov a boli rozpracované tak, aby mali aj verejnú, aj utajovanú časť, aby sa s materiálom mohla lepšie oboznámiť aj verejnosť,“ dodal.

„Doteraz sa správy niesli skôr v štatistickom duchu, máme prísľub, že budú konkrétnejšie,“ doplnil podpredseda brannobezpečnostného výboru Peter Pčolinský (Sme rodina). Potvrdil tiež, že správy i otázky poslancov sa týkali aj medializovaných káuz.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Slovensko