Viacero ministrov zahraničných vecí členských krajín EÚ sa v pondelok (21.9.) vyjadrilo za presadenie sankcií voči Bielorusku. Dotknúť by sa mali osôb zapojených do represií voči demonštrantom alebo do volebných podvodov. Informuje o tom tlačová agentúra DPA.
Diplomati EÚ sa stretli s líderkou bieloruskej opozície Sviatlanou Cichanovskou, ktorú do Bruselu pozval vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Josep Borrell. Ten ešte pred zasadnutím Rady EÚ pre zahraničné veci ocenil statočnosť bieloruského ľudu, ktorý protestuje proti volebným podvodom súčasného prezidenta Alexandra Lukašenka.
Výzva na jednotné sankcie
Za zavedenie sankcií sa po príchode do Bruselu vyslovil litovský minister zahraničných vecí Linas Linkevičius, ktorý vyzval svojich rezortných kolegov, aby zahraničnú politiku Únie uprednostnili pred národnými záujmami niektorých členských krajín.
Zavedenie cielených sankcií voči predstaviteľom Bieloruska blokuje Cyprus. Šéf cyperskej diplomacie Nikos Christodulidis však naznačil, že aj jeho krajina je pripravená zaviesť dohodnuté celoúnijné reštriktívne opatrenia. Zdôraznil však, že Únia musí dôsledne pristupovať k porušovaniu základných princípov, na ktorých je vybudovaná. Týmto nepriamo odkázal na spor s Tureckom vo východnom Stredomorí, kde sa Ankara snaží o prieskumné vrty vo výsostných vodách členských krajín EÚ.
Za zavedenie sankcií sa vyjadrili aj diplomati z Rumunska a Chorvátska. Podľa Heika Maasa, ministra zahraničných vecí Nemecka, ktoré šéfuje polročnému predsedníctvu v Rade EÚ, si Únia musí položiť otázku, či by sa na sankčnom zozname nemal ocitnúť aj bieloruský prezident Alexandr Lukašenko.
