Komplexnú rekonštrukciu bratislavského Zimného štadióna Ondreja Nepelu v rokoch 2009-2011 za takmer 100 miliónov eur nemala v rozpočte krytú ani bratislavská samospráva a ani jej príspevková organizácia – Generálny investor Bratislavy (GIB). Poukázal na to Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) s tým, že hlavné mesto aj GIB konali pri uzatváraní zmlúv o rekonštrukcii štadióna v rozpore so zákonom.
Pre podozrenie zo spáchania trestného činu skresľovania údajov hospodárskej i obchodnej evidencie odstúpi úrad svoje zistenia orgánom činným v trestnom konaní.
NKÚ upozornil tiež na protizákonné riešenie splácania 27 miliónového dlhu za modernizáciu zimného štadióna cez kapitálové výdavky. „Tie môžu slúžiť len na nové investície, nie na splácanie starých dlhov,“ skonštatoval úrad.
Kontrolóri za významný nedostatok považujú i nesprávne zaúčtovanie úveru. Výsledkom toho podľa NKÚ je nielen zavádzanie verejnosti o reálnej zadlženosti mesta, ale aj obchádzanie povinností pri prekročení zákonnej hranice 60 % celkovej zadlženosti samosprávy.
Pri rekonštrukcii arény zistil NKÚ závažné porušenia platných právnych predpisov. „Vtedajšie vedenie mestskej organizácie GIB podpísalo v roku 2009 zmluvy o dielo bez toho, aby malo dostatočné finančné krytie vo svojom rozpočte. Zastupiteľstvo hlavného mesta totiž v roku 2008 len zobralo na vedomie informáciu o chystanej rekonštrukcii za 40 miliónov eur. Konečná cena vrátane dodatkov však nakoniec dosiahla 96 miliónov eur. Takéto finančné prostriedky však neboli vopred schválené mestským zastupiteľstvom, čo viedlo k nesplácaniu záväzkov a zadlženiu mestskej inštitúcie,“ vysvetlil úrad.
Následné sankcie za oneskorené platby a poplatky z pohľadávok, ktoré postúpili veritelia privátnej banke, predstavovali do roku 2018 sumu 2,5 milióna eur. Kontrolóri tvrdia, že zo strany zástupcov bratislavskej samosprávy tak došlo k nehospodárnemu nakladaniu s finančnými prostriedkami a porušeniu finančnej disciplíny. „V zmysle zákona mal subjekt verejnej správy vyvodiť zodpovednosť voči zamestnancovi, ktorý takúto škodu spôsobil, to sa však nestalo,“ podotkli.
NKÚ odporúča súčasnému bratislavskému primátorovi Matúšovi Vallovi prijať jasné pravidlá nakladania s majetkom medzi mestom a jeho organizáciami. Nevyhnutné je tiež podľa úradu to, aby hlavné mesto malo schválený minimálne trojročný plán investícií, ktorý bude vychádzať zo strategických dokumentov a strednodobý plán sa bude v mestskom zastupiteľstve pravidelne vyhodnocovať a aktualizovať.
