Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová predstavila dlhoočakávaný návrh nového azylového a migračného systému Európskej únie. Zapojiť by sa do neho v rámci solidarity mali všetky členské štáty.
Balíček opatrení má nahradiť súčasné pravidlá, ktoré sa v čase od vypuknutia migračnej krízy ukázali ako nefunkčné a neefektívne. Cieľom nových politík bude urýchlenie a zefektívnenie azylového procesu a zjednodušenie návratu migrantov do krajiny ich pôvodu.
Solidarita s ostatnými štátmi Únie môže mať rôznu podobu. Členské štáty môžu za bežných okolností utečencov buď preberať, alebo na vlastné náklady zariadiť návrat neúspešných žiadateľov o azyl.
Povinné kvóty by mala nahradiť povinná solidarita
Na rozdiel od neúspešného návrhu systému povinných kvót by teraz mali mať členské štáty na výber. Pokiaľ prijmú utečenca z preťaženej krajiny alebo ľudí zachránených na mori, dostanú na každého človeka príspevok 10 000 eur z rozpočtu EÚ.
Pokiaľ takýchto utečencov nebudú chcieť prijímať, mali by mať na starosti deportácie osôb so zamietnutými žiadosťami o azyl. To by podľa agentúry AP mohlo vyhovovať Rakúsku, Česku, Maďarsku, Poľsku a Slovensku, ktoré dosiaľ odmietali prijať migrantov a utečencov.
V krízových situáciách bude na základe nového návrhu výnimočne možné, aby Brusel členským štátom nariadil prijatie časti utečencov.
„Nie je otázkou, či by sa mali členské štáty solidárne zapojiť a prispievať, ale ako to budú robiť,“ vyhlásila von der Leyenová, podľa ktorej je návrh novým začiatkom migračnej politiky Únie.
Takzvaná „povinná solidarita“ by mala byť na stole len v prípade, ak by bola nejaká krajina výnimočne preťažená a ostatné štáty by to nedokázali vyriešiť na princípe dobrovoľnosti. EK by mohla nariadiť členskému štátu prijať určité množstvo utečencov na základe výkonu jeho ekonomiky a veľkosti populácie.
Snaha o zrýchlenie azylového procesu
Nový systém by umožnil vrátiť v priebehu niekoľkých mesiacov omnoho väčšie percento migrantov bez nároku na azyl do ich domovských krajín oproti súčasnosti, kedy je z EÚ odosielaná približne tretina.
Nový návrh sľubuje zrýchlenie migračného a azylového procesu. Chce zaviesť pravidlo, podľa ktorého budú musieť byť všetky bezpečnostné a zdravotné previerky ukončené do piatich dní. Procedúra na hraniciach, počas ktorej by sa malo rozhodnúť o ďalšom osude žiadateľov, by mala trvať najviac jedenásť týždňov. Je ale nejasné, kde chce nájsť Únia zdroje na financovanie urýchlenia notoricky pomalých procesov v Grécku a Taliansku.
Slovensko názor na migrantov nemení
Slovenský minister zahraničných vecí Ivan Korčok označil nový návrh za veľmi komplikovaný dokument, ktorý si vyžaduje hlbšiu analýzu. „Pozícia Slovenskej republiky je dlhodobá a konzistentná. Odmietame povinné kvóty,“ zdôraznil minister krátko po zverejnení návrhu. Ochranu by však podľa neho mali dostať tí, ktorí si ju zaslúžia.
Štátny tajomník rezortu diplomacie Martin Klus (SaS) dodal, že krajiny Vyšehradskej štvorky (V4) v tomto zastávajú rovnaký názor.
Pripomenul pozíciu pozícia Slovenska počas predsedníctva v Rade EÚ v roku 2016. „Hovorili sme o nejakej forme flexibilnej solidarity a pokiaľ máme problém s relokáciami, a ten stále pretrváva, tak sme pripravení na nejaké iné formy poskytnutia pomoci krajinám, ktoré to potrebujú. O tomto sme pripravení a ochotní sa rozprávať, ale to, že by sme mali byť nútení k nejakej forme solidarity, to je stále červenou čiarou,“ odkázal Klus.
O novom návrhu migračnej a azylovej politiky bude hlasovať Európsky parlament a rokovať o ňom budú aj ministri a lídri všetkých 27 členských krajín. Do platnosti by mohol vstúpiť v roku 2023.
