Napätie medzi islamskými krajinami a Francúzskom narastá. Aktuálne svetom rezonuje teroristický útok zo štvrtkového rána (29. 10.) v juhofrancúzskom meste Nice, pri ktorom útočník zabil tri osoby a ďalšie zranil.
Na začiatku aktuálnych sporov medzi západnou krajinou a islamským svetom bola prednáška stredoškolského učiteľa o slobode prejavu. Žiakom počas nej ukázal karikatúry Mohameda, za čo si od mladého čečenského islamistu vyslúžil popravu na ulici za bieleho dňa. „Vražda učiteľa Samuela Patyho nie je prvým teroristickým útokom vo Francúzsku v tomto roku a, ako sme videli v súvislosti s dnešnými udalosťami z Nice, ani posledným,“ uviedol v relácii Rádia Slovensko Z prvej ruky Michael Augustín z Ústavu politických vied SAV.
Najvýraznejšie sa rétorikou proti Francúzsku vyhraňuje Turecko na čele s prezidentom Recepom Tyyipom Erdoganom. Ten pochyboval o duševnom zdraví francúzskeho prezidenta Emanuela Macrona a vyzval tureckých občanov na bojkot francúzskych výrobkov. „Erdogan sa svojimi vyjadreniami snažil získať pozíciu lídra islamského sveta, čo sa mu čiastočne darí,“ povedala Lucia Yar z think-tanku EURACTIV, ktorá dlhodobo sleduje politické dianie v Turecku.
Výroky tureckého prezidenta sú podľa nej jeho tradičnou formou riešenia problémov vo vnútri krajiny. „Erdogan nie je schopný riešiť vnútorné problémy, preto je oveľa aktívnejší smerom von,“ myslí si Yar.
Prezident síce vyzval na bojkot francúzskych výrobkov, západná krajina je ale medzi obchodnými partnermi Turecka až na 16. priečke a do krajiny dováža špecifický, skôr luxusný, tovar. O ten je v krajine, ktorá už deviaty týždeň bojuje s kontinuálnym prepadom svojej meny, prirodzene len malý záujem. „Dnes je pre bežných Turkov euro také drahé, že si ani nemajú ako kúpiť francúzske výrobky. Ale prepadávajúca sa mena má obrovské následky na vnútroštátnu atmosféru, a preto má Erdogan potrebu zalíškať sa svojim obyvateľom,“ myslí si Yar, podľa ktorej sú prezidentove ostré reakcie na francúzskeho prezidenta prejavmi populizmu.
Sloboda prejavu vs. náboženstvo
Vášne v moslimskom svete vyvolali karikatúry proroka Mohameda, ktoré ale nie sú úplnou novinkou. „V súčasnosti sa snahy o zobrazovanie proroka Mohameda na západe považujú za provokáciu,“ ozrejmila Yar s tým, že neprijateľné je aj samotné zobrazovanie proroka, nie ešte jeho karikatúry. „Kým Francúzi hovoria o slobode prejavu, arabský svet to vníma celkom inak,“ dodáva.
„Francúzi sa vo veľkej väčšine stotožňujú s princípom sekulárneho štátu. Pred niekoľkými dňami bol zverejnený jeden prieskum, kde to veľká väčšina respondentov potvrdila,“ doplnil Michael Augustín s tým, že podľa toho istého prieskumu dôveruje v boji s islamom prezidentovi Macronovi iba 42 % opýtaných. Uviedol, že smrť Samuela Patyho vyvolala vo francúzskej spoločnosti veľkú odozvu, pretože išlo o vraždu človeka v konkrétnom povolaní, ktoré je dôležité pre zachovanie vzdelanej a uvedomelej spoločnosti.
Po vražde Samuela Patyho sa Macron vyjadril, že islam je v kríze. Tento jeho výrok okrem Erdogana odsúdilo aj hnutie Hamas, Arabi z iných krajín na Blízkom aj Ďalekom východe s ním ale súhlasia, pretože si uvedomujú, že teroristi spôsobujú obrovské škody všetkým Arabom a moslimom. „Verím, že sa vyvinie mimoriadne diplomatické úsilie aj tu v Európe na to, aby sme našli spôsob ako viesť dialóg s Tureckom a od toho záleží, či sa vzťahy budú konsolidovať, alebo táto studená diplomatická atmosféra bude pokračovať,“ uzatvára Augustín.
Celú reláciu Z prvej ruky si môžete vypočuť priamo v archíve RTVS alebo vo Vašej podcastovej aplikácii.
