Ministri zahraničných vecí EÚ sa v pondelok (12. 10.) v Luxemburgu dohodli na uvalení sankcií na bieloruského lídra Alexandra Lukašenka. Potvrdili to viaceré diplomatické zdroje.
Diplomati potvrdili, že Európska únia sa týmto krokom snaží zvýšiť tlak na režim v Minsku, ktorý pokračuje v represáliách voči demonštrantom v uliciach bieloruských miest. Podľa informácií serveru Tut.by bieloruská polícia v nedeľu (11. 10.) zadržala počas demonštrácií 713 osôb.
Dôvodom sankcií na Lukašenka by mali byť aj volebné podvody a porušovanie ľudských práv.
Na pôvodnom sankčnom zozname chýbal
Na „čiernom zozname“ sa začiatkom októbra počas mimoriadneho samitu dohodli šéfovia štátov a vlád členských krajín EÚ, Lukašenka však vtedy na tento zoznam ani napriek snahám viacerých lídrov nezaradili.
Nemecký minister zahraničných vecí Heiko Maas v pondelok (12. 10.) ešte pred zasadnutím Rady EÚ pre zahraničné veci v Luxemburgu naznačil, že sa Lukašenko dostane na zoznam reštrikčných opatrení v podobe zmrazenia aktív a zákazu udeľovania víz. Maas upozornil na skutočnosť, že od septembra, keď diplomati EÚ naposledy rokovali, sa v Bielorusku nič nezlepšilo.
Pozrite si reportáž RTVS:
„Musíme pripustiť, že Lukašenkov režim aj naďalej používa násilie a diskutovať o tom, ako to ďalej riešiť,“ uviedol Maas a dodal, že sankcie by sa mali priamo týkať aj Lukašenka.
Ministri zahraničných vecí EÚ po rokovaní uviedli, že podľa pozorovateľov volebný proces nebol v súlade s bieloruskou legislatívou a porušil aj medzinárodné záväzky. „Lukašenkovi chýba akákoľvek demokratická legitimita,“ poznamenali vo vyhlásení a podporili miestne výzvy na vypísanie nových volieb.
„EÚ je pripravená prijať ďalšie reštriktívne opatrenia vrátane opatrení proti subjektom a vysokým predstaviteľom vrátane Alexandra Lukašenka. EÚ vyzýva bieloruské orgány, aby hľadali mierové a demokratické riešenie krízy prostredníctvom národného dialógu so širšou spoločnosťou,“ uvádza sa ďalej v stanovisku ministrov.
Európska únia odmietla uznať Lukašenkovo víťazstvo v prezidentských voľbách a viacero členských krajín, vrátane Slovenska, jeho v poradí už šiesty prezidentský mandát neuznáva.
