Debata amerických viceprezidentských kandidátov Mikea Pencea a Kamaly Harrisovej sa v noci na štvrtok (8. 10.) niesla podľa agentúry AFP v ostrom, avšak značne civilnejšom tóne než minulotýždňová debata prezidentských kandidátov, ktorú poznačilo napätie a osobné útoky. Dvojica sa rozprávala približne 1,5 hodiny naživo v priestoroch Utažskej univerzity (UofU) v meste Salt Lake City.
Zlyhanie administratívy
„Američania sú svedkami najväčšieho zlyhania administratívy ktoréhokoľvek prezidenta v dejinách našej krajiny,“ konštatovala 55-ročná Harrisová hneď na začiatku debaty. Pandémia COVID-19 bola podľa očakávania jednou z hlavných tém debaty, keďže sa nákaza minulý týždeň objavila aj u prezidenta Donalda Trumpa, testy odvtedy potvrdili SARS-CoV-2 tiež u rady jeho blízkych spolupracovníkov.
Pozrite si video RTVS:
Šesťdesiatjedenročný Pence reagoval obhajobou krokov vlády, zmienil Trumpovo obmedzenie vstupu osôb cestujúcich z Číny do Spojených štátov z konca januára, kedy bola Čína ohniskom nákazy. Vyjadril tiež sympatie pre všetkých Američanov infikovaných koronavírusom.
Politizácia vývoja vakcíny
Pence a Harrisová odpovedali aj na otázku vakcín. Demokratická kandidátka uviedla, že si s radosťou nechá aplikovať vakcínu proti koronavírusu schválenú odborníkmi. V tejto veci ale neverí Donaldovi Trumpovi, ktorý už v minulosti propagoval pre boj s COVID-19 liečivá, ktoré nemali preukázateľný účinok. Pence svoju súperku obvinil z politizácie vývoja vakcíny a povedal, že „hrá politickú hru s ľudskými životmi“.
Kandidáti od seba stáli na vzdialenosť 3,5 metra a medzi sebou mali štíty z plexiskla, ktoré mali slúžiť ako ochrana proti prípadnej nákaze. Išlo o pripomienku pandémie, v súvislosti s ktorou už v USA zomrelo cez 211 000 pacientov, pričom nákaza sa preukázala u viac ako 7,5 milióna Američanov.
Zakorenený rasizmus
Výraznou témou bola otázka zakoreneného rasizmu v policajných zboroch. Harrisová uviedla, že v prípade smrti černošky Breonny Taylorovej, ktorú zastrelili tento rok v marci pri policajnej razii, neučinili spravodlivosti zadosť. Jej kauzu potom spojila s ďalšími prípadmi neprimeraného použitia sily belošskými policajtov proti černochom z poslednej doby, najmä s májovým úmrtím George Floyda, ktorý zomrel potom, čo mu policajt cez sedem minút kľačal na krku.
Pence však zaujal opačný postoj a tvrdenie, že je v amerických policajných zboroch zakorenený rasizmus, označil za veľkú urážku policajných príslušníkov. Harrisová, ktorá má jamajské a indické korene, následne kritizovala Trumpa za to, že pri debate z minulého týždňa odmietol odsúdiť skupiny hlásajúce belošskú nadradenosť. Pence obvinil médiá z toho, že prezidentove slová vytrhli z kontextu a tvrdil, že všetky rasistické skupiny už Trump v minulosti opakovane odsúdil.
Otázka voľby
Kandidáti sa stretli aj v otázke dobrovoľných potratov a najvyššieho súdu. Pence sa najprv vyhol otázke, čo majú robiť americké štáty, ak by najvyšší súd zrušil rozsudok Roe vs. Wadeová z roku 1973, ktorý v podstate legalizoval potraty v USA. Republikánsky viceprezident namiesto toho obhajoval konzervatívnu sudkyňu Amy Coneyovou Barrettovú, ktorú nedávno vymenoval do funkcie Trump.
„Je to otázka voľby. A ja budem vždy bojovať za právo žien na to, aby sa mohli samy rozhodnúť čo robiť so svojím telom,“ povedala Harrisová k otázke potratov. Pence jej odpovedal, že je mu cťou slúžiť prezidentovi, ktorý bráni posvätnosť ľudského života.
Hoci za normálnych okolností nie je stret viceprezidentských kandidátov považovaný za príliš zásadné, tento rok mu médiá venovala výrazne väčšiu pozornosť. Vzhľadom k nákaze prezidenta Trumpa je totiž neistý osud ďalšej debaty prezidentských kandidátov. Pence aj Harrisová sa tiež podľa pozorovateľov zrejme chystajú v budúcnosti sami usilovať o prezidentský post nehľadiac na výsledok tohtoročných volieb.
