V stredoázijskom Kirgizsku vtrhli demonštranti skoro ráno pri proteste proti výsledku parlamentných volieb do správnej budovy s prezidentskou kanceláriou a parlamentom. Zároveň oslobodili z väzenia exprezidenta Almazbeka Atambajeva, ktorý vo väznici Štátnej národnej bezpečnostnej služby čakal na proces pre korupciu. Informovala v noci z pondelka na utorok (6. 10.) agentúra Akipress. Podľa agentúry Reuters pri protestoch jeden človek zomrel a až 590 utrpelo zranenia.
Ústredná volebná komisia medzitým oznámila zrušenie výsledku nedeľných (4. 10.) volieb. Opozícia uviedla, že je jej cieľom zvrhnúť prezidenta Sooronbaja Žeenbekova a zostaviť novú vládu. Prezident ale tvrdí, že má krajinu stále pod kontrolou.
Prenikli do parlamentu
Niektorí demonštranti vtrhli do budovy, v ktorej sa nachádza Žeenbekova kancelária a tiež parlament. Reuters uvádza, že v budove začalo horieť, ale plamene sa podarilo rýchlo uhasiť. Členovia opozičných skupín vnikli do niekoľkých ďalších budov vrátane úradu starostu a vymenovali vlastného veliteľa národnej bezpečnosti, generálneho prokurátora a veliteľa Biškeku. Niekoľko provinčných guvernérov rezignovalo a centrálna banka odporučila miestnym bankám, aby v utorok neotvárali a posilnili bezpečnostné opatrenia.
Podľa agentúry DPA demonštranti vyliezli na ploty parlamentnej budovy a zapaľovali automobily. Bezpečnostné sily nasadili vodné delá, slzotvorný plyn a oslepujúce granáty.
Pokus dostať sa k moci nelegálne
Žeenbekov vo vyhlásení na svojej webovej stránke opísal obsadenie vládnej budovy a veliteľstva bezpečnosti za pokus niektorých politických síl dostať sa k moci nelegálne. „Vyzývam vodcov politických strán, aby svojich stúpencov upokojili. Nariadil som bezpečnostným silám nestrieľať,“ povedal prezident. V pondelok v metropole Biškek pokračovali strety medzi políciou a demonštrantmi, ktorí požadovali anulovanie nedeľných parlamentných volieb. Tisícky ľudí demonštrujú proti ovplyvňovaniu ich výsledkov.
Exprezidenta Atambajeva v júli odsúdili na približne 11 rokov väzenia. Počas svojho funkčného obdobia údajne okrem iného pomáhal odsúdeným zločincom k úteku. Sociálny demokrat stál na čele krajiny od roku 2011 do roku 2017. Už pri minuloročnom zatýkaní exprezidenta prepukli pouličné bitky medzi jeho stúpencami a bezpečnostnými zložkami.
Po nedeľňajšom hlasovaní sa do parlamentu dostali štyri strany zo 16, pričom tri z nich majú úzke väzby na Žeenbekova. Dve vedúce strany, ktoré sa dostali do parlamentu, boli Birimdik a Mekenim Kyrgyzstan. V prvej menovanej je členom prezidentov brat Asylbek Žeenbekov, druhá má zase väzby na mocnú rodinu Matraimovcov, ktorej hlava Rajimbek Matraimov je spájaný s financovaním Žeembekovej úspešnej prezidentskej kampane.
Skupiny blízke úradujúcemu prezidentovi čelia obvineniam z kupovania hlasov a zastrašovania voličov, ktoré sú podľa medzinárodných pozorovateľov „vierohodné“ a sú dôvodom na „vážne obavy“. Dvanásť opozičných strán spoločne vyhlásilo, že neuznajú výsledky medzičasom už anulovaných volieb.
