Boje medzi arménskymi a azerbajdžanskými silami v oblasti Náhorného Karabachu neutíchli v noci na stredu (14. 10.). Ruský minister obrany Sergej Šojgu v telefonických rozhovoroch so svojimi partnermi v Baku a Jerevane podľa agentúry TASS vyzval znepriatelené strany k dodržiavaniu prímeria, ktoré dohovorili v sobotu (10. 10.) v Moskve.
Ruský pokus sprostredkovať pokoj zbraniam ale podľa agentúry AP neuspel pre nekompromisné postoje oboch strán, ktoré sa opäť vzájomne obvinili z nových útokov. V snahe presadiť prímerie ponúkol šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov rozmiestnenie ruských pozorovateľov na frontovej línii.
„Pokladali by sme za úplne správne, keby tam boli naši vojenskí pozorovatelia, ale konečné slovo budú mať obe strany (konfliktu). Samozrejme predpokladáme, že tak, ako v Jerevane, tak aj v Baku zohľadnia naše spojenecké vzťahy,“ povedal Lavrov v ruskom rozhlase.
Lavrov v interview tiež vyjadril nesúhlas so stanoviskom Turecka, ktoré niekoľkokrát zopakovalo stanovisko Baku: teda že konflikt je možné vyriešiť vojensky.
Útoky na ropovody?
Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev v utorok (13. 10.) obvinil Arménsko, že sa pokúša útočiť na azerbajdžanské plynovody a ropovody. „Ak sa Arménsko pokúsi ovládnuť ich, môžem povedať, že výsledok bude pre nich strašný,“ povedal.
Ministerstvo obrany neuznaného Karabachu v stredu ráno ohlásilo, že azerbajdžanské sily obnovili ostreľovanie z raketometov a diel, podnikli aj nálet na mesto Martakert.
„Podnikáme opatrenia na potlačenie aktivity nepriateľa,“ uviedlo ministerstvo podľa agentúry Interfax.
Vzájomné obviňovanie
Azerbajdžanské ministerstvo obrany naopak tvrdí, že počas noci azerbajdžanské sily na viacerých úsekoch frontu odrazili útočiace arménske jednotky a na území Arménska v pohraničnej oblasti presným náletom zničili „legitímne vojenské ciele“ v podobe taktických rakiet pripravených k odpáleniu.
Arménske ministerstvo obrany v reakcii uviedlo, že arménski vojaci až doteraz z arménskeho územia neodpálili „ani jedinú raketu na Azerbajdžan„, ale teraz si vyhradzujú plné právo zasadiť údery akýmkoľvek vojenským objektom v Azerbajdžane.
Boje od roku 1988
Spor o Náhorný Karabach – enklávu v juhozápadnom Azerbajdžane s prevažne arménskym obyvateľstvom – trvá medzi Arménskom a Azerbajdžanom už desiatky rokov. Ozbrojený konflikt vypukol v roku 1988 ešte za éry Sovietskeho zväzu. Náhorný Karabach sa s podporou Arménska odtrhol od Azerbajdžanu v krvavej vojne, ktorá si podľa odhadov vyžiadala zhruba 30 000 mŕtvych a ktorej výsledkom boli státisíce utečencov.
V súčasnej dobe sa Náhorný Karabach a priľahlý Lačinský koridor nachádzajú pod vojenskou kontrolou Arménska. Azerbajdžan považuje toto územie za okupované.
K potýčkam medzi znepriatelenými stranami dochádza často, ale súčasné boje, ktoré vypukli 27. septembra, označujú za najťažšie od uzavretia prímeria v roku 1994 a vyžiadali si doteraz stovky mŕtvych.
