Kirgizský parlament v piatok (16. 10.) odhlasoval ukončenie výnimočného stavu v hlavnom meste Biškek po tom, ako nový kirgizský premiér Sadyr Žaparov prevzal vo štvrtok (14. 10.) právomoci hlavy štátu. Doterajší prezident tejto stredoázijskej krajiny Sooronbaj Žeenbekov totiž v rovnaký deň odstúpil z funkcie, informovala agentúra Reuters.
Prezidentské právomoci prevzal Žaparov po tom, ako sa predseda parlamentu Kanatbek Isajev odmietol stať úradujúcim prezidentom. Poslancov informoval, že sa v priebehu dňa prihovorí občanom.
Prívrženci strán, ktoré sa počas parlamentných volieb zo 4. októbra nedostali do parlamentu, sa v noci na 6. októbra zmocnili niekoľkých vládnych budov. Z väzenia pri tejto príležitosti prepustili exprezidenta Almazebka Atambajeva a mnoho ďalších politikov vrátane Sadyra Žaparova. V centre kirgizskej metropoly následne došlo k zrážkam medzi stúpencami rôznych opozičných síl. Žeenbekov preto minulý týždeň vyhlásil v Biškeku výnimočný stav a vyslal do jeho ulíc vojakov. Počas protestov sa podľa agentúry Reuters zranilo najmenej 1 200 ľudí a jeden človek umrel.
V tejto situácii podali demisiu predseda vlády Kubatbek Boronov i predseda parlamentu Dastanbek Džumabekov a republiková Ústredná volebná komisia vyhlásila výsledky parlamentných volieb za neplatné. V utorok (13. 10.) a stredu (14. 10.) boli v Kirgizsku zvolení noví predseda parlamentu i predseda vlády – stal sa ním Sadyr Žaparov, ktorý vzápätí oznámil, že sa chce zasadiť za odchod Žeenbekova z funkcie hlavy štátu.
Krajinu čakajú voľby prezidenta aj novej vlády
Potvrdenie Žaparova vo funkcii premiéra je podľa agentúry Reuters krokom k ukončeniu politickej krízy v tejto stredoázijskej krajine, ktorá je blízkym spojencom Ruska.
Predčasné prezidentské voľby v Kirgizsku sú podľa Ústrednej volebnej komisie predbežne naplánované na 17. januára 2021, píše agentúra TASS. Podľa platnej legislatívy sa nové voľby musia konať do troch mesiacov po demisii prezidenta. Dátum volieb stanovuje parlament. Opakované parlamentné voľby by sa podľa súčasných zákonov mali konať do dvoch mesiacov. O termíne ich konania rozhoduje Ústredná volebná komisia, ktorá ho predbežne určila na 20. decembra.
