Kvóta lovu vlka dravého sa pre najbližšiu poľovnícku sezónu 2020/2021 stanovila na 50 jedincov. Po utorkovom (20. 10.) a piatkovom (23. 10.) zasadnutí pracovnej skupiny o tom rozhodol jej predseda Michal Tomčík. Na Slovensku možno loviť vlka od 1. novembra 2020 do 15. januára 2021, resp. do doby, pokiaľ nebude naplnená určená kvóta. Toto zviera nemožno loviť na celom území SR, ale len vo vybraných okresoch. Územie, kde sa môže loviť sa zmenší o 19 okresov, informovala hovorkyňa agrorezortu Anežka Šrojta Hrdá.
Mičovský: Populácia vlka nie je ohrozená
„Väčšina členov pracovnej skupiny sa stotožňovala s návrhom Národného lesníckeho centra (NLC), ktoré predostrelo kvótu lovu vlka dravého 50 – 70 jedincov. Ministerstvo určilo spodnú odporúčanú hranicu pre poľovnícku sezónu 2020/2021 v celkovom počte 50 jedincov ročne,“ vyjadril sa predseda pracovnej skupiny a generálny riaditeľ Sekcie lesného hospodárstva a spracovania dreva MPRV SR Michal Tomčík. Práve v jeho kompetencii je rozhodnúť o kvóte lovu vlka.
Rozhodnutiu predchádzala dlhá diskusia so záverom, že populácia vlka sa z roka na rok na Slovensku zvyšuje a nehrozí jej vyhynutie. Dokonca aj areál rozšírenia sa od roku 2000 zväčšil o 42 %. Minulý rok zaznamenalo NLC prírastok minimálne 212 vĺčat, takže sa počet vlkov zvýšil na viac ako 700. „Populácia vlka je stabilná a narastá, nie je ohrozená. Ohrozené sú ovce, ktorých sme mali pred desiatimi rokmi 420 000 a teraz ich máme o 100 000 menej. A naďalej ovčiarstvo upadá. O mne je známe, že som zástancom nulovej kvóty vlka, ale tu predsa nejde o pocity ministra, ale o fakty a dáta. A tých sa musí minister držať,“ povedal minister pôdohospodárstva Ján Mičovský (OĽANO).
Budaja rozhodnutie sklamalo
Minister životného prostredia Ján Budaj (OĽANO) považuje za chybu úmyselne oslabovať populáciu vlka dravého na Slovensku. „Populácia tejto dravej šelmy pomáha znižovať riziko šírenia klasického moru ošípaných, ako aj afrického moru ošípaných. Vlk je veľmi dôležitý pri znižovaní stavu diviakov, ktoré spôsobujú škody farmárom a zároveň sú predátorom tetrova hôlniaka či hlucháňa hôrneho,“ podčiarkol Budaj s tým, že ministerstvo bude presadzovať, aby vlk dravý nebol poľovným zvieraťom, ale aby sa mu zo zákona zabezpečila taká ochrana, aká prináleží všetkým chráneným živočíchom.
Ministerstvo nepovažuje za dôležitý argument, že vlk dravý spôsobuje významné škody na hospodárskych zvieratách alebo lesnej zveri. Vysoká či diviačia zver spôsobila v roku 2019 poľnohospodárske škody vo výške 17 mil. eur, a to aj napriek opatreniam poľovníkov. Vlk svojím lovom lesnej zveri či hospodárskych zvierat zapríčiňuje ujmu štátu a vlastníkom na hospodárskych zvieratách (na hospodárskych zvieratách v posledných rokoch klesajú na hodnotu 30 – 40 000 eur ročne), no pomáha predchádzať väčším stratám vzniknutých práve pri ničení poľnohospodárskych plodín či prevenciou rozšírenia diviakov.
Ročnú kvótu lovu vlka stanovuje každoročne v októbri Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR po zasadaní pracovnej skupiny zloženej zo zástupcov MPRV, Ministerstva životného prostredia SR, Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR, Štátnej ochrany prírody SR, Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, Zväzu chovateľov oviec a kôz na Slovensku, Lesoochranárskeho zoskupenia VLK, Spoločnosti pre výskum, vzdelávanie a spolužitie s prírodou, Národného lesníckeho centra, štátneho podniku LESY SR, Vojenských lesov a majetkov SR, okresných úradov Banská Bystrica, Košice, Trenčín, Žilina, Poprad, Vojenských lesov a majetkov SR š.p. a Slovenskej poľovníckej komory. Kvóta sa určuje na základe Programu starostlivosti o vlka dravého, postupuje podľa pravidiel, ktoré určilo MŽP SR, zohľadňuje pritom Smernicu Rady EÚ o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín a zákon o poľovníctve.
