Sudcovia by mohli skončiť vo funkcii vo veku 67 rokov. Prvým predsedom Najvyššieho správneho súdu SR by sa mohla stať aj osoba, ktorá nie je sudcom. Uchádzač o tento post by však mal spĺňať rovnaké kritériá ako kandidát na ústavného sudcu.
Navrhujú to členovia parlamentného ústavnoprávneho výboru, ktorí odobrili návrhy zmien v reforme súdnictva, ako aj v Ústave SR. Sudca by sa tiež mohol po novom verejne vyjadrovať k svojim rozhodnutiam.
„Niet racionálneho dôvodu na to, aby sudca nemohol mimo pojednávacej miestnosti verejne komentovať, či odôvodňovať svoje rozhodnutia bez ohľadu na to, či sú právoplatné alebo nie,“ skonštatoval výbor.
Nová právomoc pre prezidentku
Zmeny by sa mali dotknúť aj prokuratúry. Ak prokurátor skončí vo funkcii a je voči nemu vznesené obvinenie za úmyselný trestný čin, odchodné sa mu má vyplatiť po právoplatnom skončení trestného stíhania. „Prokurátorovi však odchodné nepatrí, ak bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin,“ navrhujú členovia výboru.
Výbor tiež navrhuje upustiť od mechanizmu žrebovania členov senátov Ústavného súdu SR. Zloženie senátov Ústavného súdu a zastupovanie ich členov sa určuje na obdobie aspoň jedného roka. Pritom ich zloženie sa môže zmeniť len ak sa zmení zloženie samotného Ústavného súdu.
Členovia výboru chcú tiež udeliť hlave štátu právomoc odvolávať vysokoškolských profesorov v súvislosti so schváleným návrhom novely o vysokých školách, ktorá súvisí s odoberaním titulov. Prezidentka Zuzana Čaputová túto legislatívu vrátila parlamentu z dôvodu tejto chýbajúcej ústavnej právomoci.
