Azerbajdžanské vedenie zvažuje, že by arménskemu obyvateľstvu Náhorného Karabachu poskytlo kultúrnu autonómiu. Vláda v Baku sa súčasne zaručuje, že bude chrániť arménske historické a kultúrne pamiatky nachádzajúce sa v Karabachu na územiach vrátených pod kontrolu Azerbajdžanu.
Podľa agentúry RIA Novosti to vo štvrtok 12. novembra v Moskve v rámci online brífingu uviedol Polad Bülbüloglu, veľvyslanec Azerbajdžanu v Rusku.
Uviedol, že momentálne Náhorný Karabach nemá oficiálny štatút, pričom pripustil, že pre Baku by ním mohla byť „kultúrna autonómia pre arménske obyvateľstvo, ktoré tam žije“.
30-ročné čakanie
Veľvyslanec ďalej uviedol, že na toto územie sa „vrátia všetci Azerbajdžanci, ktorí boli svojho času nútení opustiť svoje domovy v Náhornom Karabachu“. Podľa Bülbüloglua čakali občania Azerbajdžanu na riešenie problému odštiepeneckého regiónu 30 rokov.
„Takmer milión Azerbajdžancov vyhostili z územia svojich predkov,“ dodal a prisľúbil, že „všetci, ktorí boli vyhostení zo svojich domovov z azerbajdžanskej strany, sa, samozrejme, vrátia“. Spresnil, že je na to „potrebné vytvoriť infraštruktúru, čo nie je ľahký proces“.
Zapojí sa aj UNESCO?
Dodal, že sa teší na cestu do Náhorného Karabachu, aby obnovil zničený dom svojho otca. Informoval, že v meste Šuša (po arménsky Šuši) – známom aj ako Perla Karabachu či karabašský Jeruzalem – je veľa zničeného, lebo „arménska strana tam kedysi strieľala z guľometov do pamätníkov, vrátane busty môjho otca“, ktorá je po renovácii vystavená v Múzeu umenia v Baku.
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vo štvrtok v Moskve vyhlásil, že do obnovy kultúrnych pamiatok v Karabachu by sa mala zapojiť aj Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO).
Tá by mohla zohrať pozitívnu rolu aj pri obnovovaní pokojného života v Karabachu, koexistencii etnokonfesionálnych skupín, obnove kultúrnych a náboženských pamätihodností a zabezpečení ich fungovania.
