Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vo štvrtok 12. novembra vyhlásil, že „mnoho síl na Západe má záujem na udržaní napätej situácie v Bielorusku.“
Lavrov v tejto súvislosti podľa agentúry TASS zdôraznil, že zasahovanie do vnútorných záležitostí Bieloruska musí prestať. Ruský minister si myslí, že je potrebné nabádať všetkých Bielorusov vrátane opozície, aby sa zapojili do procesu urovnania a upokojenia situácie v krajine.
Západ tvrdí, uviedol šéf ruskej diplomacie, že mu nejde o zmenu moci v Bielorusku, ani o snahu „vraziť klin medzi Bielorusko a Rusko„. Lavrov si však myslí, že tieto vyhlásenia sa v praxi nepotvrdzujú. Je presvedčený, že bieloruská opozícia je naďalej „financovaná a aktívne podnecovaná“ k tomu, aby zaujala nekompromisný postoj k súčasnému vedeniu a vzťahom s Ruskom.
Pokyny z Varšavy a Vilniusu
Na brífingu v Moskve Lavrov dodal, že organizátori protestov v Bielorusku nedostávajú zo zahraničia len finančnú pomoc, ale „z Varšavy a Vilniusu im prostredníctvom sociálnych sietí“ prichádzajú aj „pokyny„.
Vyhlásil, že v súčasnosti si „dokonca aj sponzori“ protestov v Bielorusku uvedomujú „nezmyselnosť tohto projektu„, demonštrácie však „nedokážu zastaviť„.
Šéf ruskej diplomacie konštatoval, že už badať pokles aktivity demonštrantov v bieloruských mestách. Moskva si to vysvetľuje tým, že „ľudia chápu, že treba prejsť ku konštruktívnemu dialógu,“ vyhlásil Lavrov.
Protesty trvajú od augusta
Mohutné protesty sa v Bielorusku začali po prezidentských voľbách, ktoré sa konali 9. augusta a v ktorých po šiesty raz zvíťazil Alexandr Lukašenko.
Veľkú kritiku vyvolalo, keď bezpečnostné zložky pri rozháňaní demonštrantov používali slzotvorný plyn, vodné delá, paralyzéry, gumové projektily. Protestné akcie stále pokračujú, počtom ľudí najväčšie sa konajú vždy v nedeľu.
Svoje zhromaždenia organizujú aj priaznivci Lukašenka, ktorého inaugurácia sa uskutočnila 23. septembra.
