EÚ spustila v stredu 4. novembra právnu procedúru umožňujúcu uvalenie sankcií na bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka, jeho syna Viktora, šéfa tajnej služby a ďalších 13 osôb zodpovedných za povolebné násilné zákroky voči demonštrantom. Agentúre AFP to potvrdili diplomatické zdroje v Bruseli.
Súhlas na zaradenie Lukašenka a ďalších osôb na sankčný zoznam dali veľvyslanci 27 členských štátov EÚ (COREPER). Podľa diplomatických zdrojov by to malo byť najneskôr do piatka (6. 11.) oficiálne uvedené aj v Úradnom vestníku EÚ.
Lukašenko je podľa diplomatov EÚ zodpovedný za násilné represie zo strany štátneho aparátu, ku ktorým došlo pred augustovými prezidentskými voľbami a najmä po nich.
Skoršie sankcie
Členské krajiny EÚ sa už predtým dohodli na sankčnom zozname obsahujúcom mená 40 osôb blízkych Lukašenkovej vláde, ktoré mali byť zodpovedné za zmanipulovanie augustových prezidentských volieb, neprimerané potláčanie pokojných demonštrácií a porušovanie ľudských práv. Tieto osoby majú zákaz vstupu do EÚ a zablokovaný majetok.
EÚ sa však z prvého kola reštriktívnych opatrení rozhodla vynechať Lukašenka v nádeji, že ho presvedčí, aby začal dialóg s opozíciou a ukončí zásahy voči demonštrantom.
EÚ: Lukašenko nemá ako prezident legitimitu
K tomu však nedošlo a tak ministri zahraničných vecí na svojom októbrovom zasadnutí v Luxemburgu (12. 10.) rozhodli, že na zoznam sankcií zaradia aj Lukašenka. Na rozšírenom zozname sa ocitol aj jeho syn Viktor, ktorý je poradcom pre národnú bezpečnosť.
EÚ odmietla uznať výsledky bieloruských prezidentských volieb z 9. augusta a Alexandra Lukašenka nepovažuje za legitímneho prezidenta krajiny.
