Konferencia usporiadaná v sídle OSN pri príležitosti 25. výročia konca vojny v Bosne a Hercegovine (BaH) prerástla do urážok a vzájomného obviňovania medzi bosnianskosrbským politikom Miloradom Dodikom a rakúskym diplomatom Valentinom Inzkom,.
Inzko, ktorý má z pozície Vysokého predstaviteľa OSN pre Bosnu a Hercegovinu dohliadať na tamojší mier, varoval pred narušením jednoty krajiny. Dodik ho vzápätí nazval „monštrom“, ktoré nemieni rešpektovať.
Spory dvojice sú v bosnianskej politike bežným javom už niekoľko rokov, teraz presiahli až na medzinárodnú úroveň. Utorkové (24. 11.) stretnutie k budúcnosti Bosny usporiadal k 25. výročiu Daytonskej mierovej dohody (Mierová zmluva, ktorá ukončila vojnu v Bosne a Hercegovine, pozn. red.) ruský Veľvyslanec pri OSN Vasilij Nebenzja, zúčastnili sa ho aj veľvyslanci krajín Bezpečnostnej rady OSN.
Popieraš genocídu a ty si monštrum
Inzko obvinil Dodika, že popiera vojnové zločiny, predovšetkým masaker v Srebrenici z roku 1995, ktorý Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu označil za genocídu. Nepriamo tiež varoval pred možným rozpadom krajiny.
„Je tu vztýčenie pomníka odsúdenému vojnovému zločincovi Radovanovi Karadžičovi, popieranie srebrenickej genocídy a ďalšia podobná rétorika, ktorá ohrozuje jednotu (Bosny a Hercegoviny). Po 25 rokoch sme svedkami rušenia ustanovení prijatých v Daytone,“ vyjadril sa Inzko.
Dodik v reakcii označil rakúskeho diplomata slovinského pôvodu za „monštrum“ a cudzinca, ktorý slúži záujmom Bosniakov. Tí sú početne najsilnejším národom krajiny. Ďalšie dva konštitutívne národy sú Srbi a Chorváti.
„Zastavte toto monštrum, ktoré sa nám snaží vnútiť rozhodnutie, ktoré Daytonská dohoda neumožňuje. Je to cudzinec, ktorý Bosnu zničí, mstí sa Srbom a Chorvátom,“ povedal Dodik.
Zhrozená Bezpečnostná rada
Vysoký predstaviteľ OSN pre Bosnu a Hercegovinu v skutočnosti na základe dohody disponuje rozsiahlymi právomocami vrátane odvolávania politikov ohrozujúcich ústavný poriadok. Od roku 2011 ich však nikdy nevyužil.
„V Republike srbskej nebudeme oficiálne oznamovať ani sa riadiť akýmkoľvek jeho rozhodnutím. Zvážim začatie procesu zjednotenia s materským Srbskom,“ vyhlásil Dodik s odkazom na Republiku srbskú, ktorú Daytonská mierová dohoda definuje ako jednu z dvoch entít tvoriacich štát Bosna a Hercegovina.
Na Dodikovu stranu sa pripojil dlhoročný neformálny vodca bosnianskych Chorvátov Dragan Čovič. Podľa neho je Inzkov opis situácie v BaH „neúplný“ a neodráža legitímne požiadavky chorvátskeho národa v krajine.
Inzka sa, naopak, zastali veľvyslanci Spojených štátov, Nemecka a ďalších západných krajín. „Myslel som, že toto stretnutie dá príležitosť k dialógu o situácii v Bosne a počul som veľmi dlhý monológ plný osobných urážok adresovaných vysokému predstaviteľovi. Nemyslím si, že by sa takto malo hovoriť v Bezpečnostnej rade,“ povedal nemecký veľvyslanec Günter Sautter.
