Turecká líra padla v piatok 6. novembra na nové rekordné minimum. Centrálna banka totiž dostatočne nesprísnila menovú politiku, aby dokázala podporiť domácu menu, uviedol to analytik Fitch Ratings Douglas Winslow. Ďalšími faktormi, ktoré majú negatívny vplyv na líru, sú podľa neho slabé devízové rezervy a podmienky externého financovania.
Líra v piatok stratila 1,7 % a jej kurz sa dostal až na 8,56 TRY/USD. A to aj napriek oslabovaniu dolára voči iným menám z dôvodu neistoty týkajúcej sa výsledku volieb v USA. Líra poklesla aj voči euru na historické minimum: 10,12 TRY/EUR.
Winslow predpokladá, že tlak na líru nepoľaví. Dvojciferná inflácia v Turecku a slabé devízové rezervy podľa neho zvyšujú pravdepodobnosť, že centrálna banka ešte do konca roka sprísni menovú politiku.
Biden môže tlak na líru zvýšiť
Tlak na líru by ešte mohol vzrásť, ak sa prezidentom v USA stane Joe Biden, ktorý má aktuálne k víťazstvu vo voľbách bližšie než úradujúci prezident Donald Trump. Prípadný Bidenov tvrdší postoj voči tureckým vojenským intervenciám v zahraničí a zásahom Ankary proti politickým odporcom doma, by totiž mohol viesť k ďalšiemu zhoršeniu vzťahov medzi Spojenými štátmi a Tureckom.
Líra tento rok padla približne o 30 % a takmer 10 % stratila v priebehu uplynulých dvoch týždňov.
Turecká centrálna banka v septembri zvýšila svoju hlavnú úrokovú sadzbu na 10,25 %. V októbri ju však ponechala nezmenenú, čím sklamala trh, ktorý počítal s ďalším sprísňovaním menovej politiky, keďže inflácia sa pohybuje na úrovni takmer 12 % (v októbri zrýchlila na 11,89 % z 11,75 % v septembri).
Erdogan nechce vysoké sadzby
Všetky tri veľké ratingové agentúry hodnotia úverovú bonitu Turecka známkami v špekulatívnom pásme. Fitch zhoršila vyhliadky ratingu (BB-) dlhodobých záväzkov Turecka v auguste zo stabilného na negatívny, čo znamená, že ho môže znížiť ešte viac. Ako dôvod vtedy uviedla slabé devízové rezervy a nízku dôveryhodnosť menovej politiky centrálnej banky.
Podľa Winslowa je nezávislosť centrálnej banky obmedzovaná politickým tlakom smerom k uvoľnenejšej menovej politike. Príčinou je odpor tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana voči vysokým úrokovým sadzbám.
Centrálna banka „pomaly reaguje na udalosti„, čo zvyšuje riziko, že príliš uvoľnená menová politika ešte prehĺbi externé nerovnováhy trhov a nestabilitu, uviedol Winslow.