V Bosne a Hercegovine pre rýchle starnutie populácie a emigráciu zostane za 50 rokov len polovica ľudí oproti súčasnému stavu. Podľa stanice Rádio Slobodná Európa/ Rádio Sloboda (RFE/ RL) to vyplýva z analýzy, ktorú vypracoval Populačný fond OSN (UNFPA) v spolupráci s bosnianskymi štatistickými úradmi.
Bosna má jednu z najnižších pôrodností na svete – predstavuje iba 1,25 dieťaťa na matku. Okrem nej napomáha úbytku obyvateľstva aj vysťahovalectvo, rýchle starnutie populácie, ale aj hlboko zakorenená nerovnosť pohlaví, uvádzajú autori štúdie.
Do roku 2070 by preto za predpokladu zachovania súčasných demografických trendov mala v balkánskej krajine žiť sotva polovica ľudí oproti dnešnému stavu.
Švédska výzva
Na spoločenské i hospodárske reformy, ktoré by pomohli odvrátiť demografickú krízu a posilnili v krajine „ľudský kapitál“, vyzval švédsky diplomat v Bosne Torgny Svenungsson, ktorého krajina vypracovanie štúdie podporila.
„Mladí ľudia odchádzajú z Bosny, aby si založili rodinu v krajinách Európskej únie,“ povedal Švéd. Vláda by sa preto podľa neho mala snažiť o také reformy, ktoré by zastavili úbytok obyvateľov a urobili krajinu „príťažlivejšou pre svojich vlastných občanov“.
Smer západná a stredná Európa
Podľa posledného sčítania ľudu, ktoré sa konalo v roku 2013, žilo v krajine viac ako 3,5 milióna ľudí, z toho približne dve tretiny v bosniansko-chorvátskej Federácii Bosny a Hercegoviny a tretina v Republike srbskej, ktorú z väčšiny obývajú Srbi. Podľa predchádzajúceho sčítania (z roku 1991) žilo v Bosne 4,3 milióna ľudí.
Od vojny v rokoch 1992 až 1995, ktorá si vyžiadala životy približne 100 000 ľudí, sa Bosna potýka s hlbokou spoločenskou krízou, zaostalou infraštruktúrou a nevýkonnou štátnou správou.
Jedným z dôsledkov je masové vysťahovalectvo do iných častí bývalej Juhoslávie a tiež západnej i strednej Európy.
