Európska komisia (EK) hľadá podľa svojej predsedníčky Ursuly von der Leyenovej spôsoby, ako v prípade potreby obísť právo veta, ktoré Poľsko a Maďarsko použili pre zablokovanie sedemročného rozpočtu EÚ a plánu obnovy po koronakríze.
Maďarsko a Poľsko nesúhlasia s mechanizmom podmieňujúcim čerpanie eurofondov dodržiavaním zásad právneho štátu a blokujú spoločný balík pre roky 2021 – 2027 v hodnote vyše 1,8 bilióna eur.
Ak bude blokáda oboch krajín, ktoré majú aj podporu Slovinska, pokračovať aj po videosamite EÚ (10. a 11. decembra), Únia zrejme bude musieť prejsť na takzvané rozpočtové provizórium. To v praxi skomplikuje prácu eurokomisie, ktorá nebude schopná uvoľniť nové výdavky na rôzne programy, iniciatívy alebo núdzovú či humanitárnu pomoc.
Za tejto situácie EÚ od 1. januára bude musieť znížiť aj rozpočtové krytie mnohých už spustených európskych programov, čo okrajovo ovplyvní aj také oblasti, ako sú pomoc pre poľnohospodárov a rozvoj vidieka. Oveľa viac to pocítia programy ako Erazmus+, politika na podporu výskumu a predovšetkým kohézne fondy, z ktorých ťažia ekonomicky menej rozvinuté členské krajiny.
V hre je dočasný mechanizmus
Prípadné pokračujúce veto však zabrzdí a oneskorí aj vyplácanie stimulačných investícií cez dohodnutý ozdravný fond v hodnote 750 miliárd eur. EK preto hľadá spôsoby, ako odblokovať stovky miliárd aj bez súhlasu Maďarska a Poľska.
Podľa von der Leyenovej je v hre takzvaný dočasný mechanizmus, ktorý by v neskoršej fáze umožnil „reintegráciu“ oboch vetujúcich krajín, keď sa s nimi podarí dospieť k dohode.
