Designovaný premiér novej čiernohorskej vlády Zdravko Krivokapič označil terajšiu situáciu vo svojej krajine za „zvláštny štátny prevrat“. Toto prirovnanie použil vo vyhlásení k pripravenému programu svojho budúceho kabinetu, s ktorým v stredu (2. 12.) zoznámi parlament a požiada o vyslovenie dôvery.
V augustových voľbách síce v Čiernej Hore opäť zvíťazila Demokratická strana socialistov (DPS) prezidenta Mila Djukanoviča, nenašla však žiadneho partnera do vlády. Namiesto toho sa tri doteraz opozičné strany dohodli na vytvorení vládnej koalície, ktorá má v parlamente 41 z 81 poslaneckých mandátov. DPS tak prišla o moc po takmer troch desiatkach rokov vládnutia.
Krivokapič vo vyhlásení obvinil končiacu vládu zo snáh uplatniť „scenár spálenej zeme“ s cieľom čo najviac sťažiť prácu novému kabinetu. Spôsobenú krízu možno podľa designovaného premiéra prekonať výlučne „reformami, spravodlivým a zodpovedným riadením, posilňovaním ekonomiky a právneho štátu“.
Obranu povedie žena
Za priority svojej vlády Krivokapič podľa denníka Vijesti označil „boj proti korupcii a zločinnosti, spravodlivosť a rovnoprávnosť, dobré susedské vzťahy s okolitými krajinami, zabezpečenie čestných podmienok vo voľbách, zníženie nákladov na verejné výdavky, ale aj vytváranie dôvery verejnosti a transparentnosť práce štátnej správy“ .
Známe sú už aj mená 12 členov budúcej vlády, o ktorej vymenovanie Krivokapič v stredu požiada poslancov. Medzi navrhnutými ministrami sú štyri ženy, z ktorých jedna, Olivera Injacová, má byť poverená vedením ministerstva obrany.
Člen NATO, kandidát na vstup do EÚ
Výsledok volieb vyvolal obavy, či nová vláda neodkloní Čiernu Horu od doterajšieho prozápadného kurzu. Nová vládna koalícia totiž zahŕňa aj zoskupenie, ktoré sa zasadzovalo o užšie vzťahy s tradičnými spojencami – Srbskom a Ruskom. Vodcovia koaličných strán ale prisľúbili posilniť vzťahy s NATO a urýchliť reformy, ktoré požaduje Európska únia.
Čierna Hora je od júna 2017 členom Severoatlantickej aliancie. V decembri 2010 krajina získala štatút kandidáta EÚ a o dva roky neskôr bola otvorená prvá kapitola prístupových rozhovorov.
