Štátne inštitúcie neboli pripravené nielen na prvú vlnu, ale ani na druhú vlnu pandémie koronavírusu. Skonštatoval to v pondelok (21. 12.) vo svojej správe Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ). Ministerstvu vnútra preto odporučil, aby systém riadenia inštitúcií v čase mimoriadnej situácie prešiel komplexnou analýzou.
Analytici NKÚ už v októbri poukázali na predražený nákup zdravotníckych pomôcok, ako aj na nepripravenosť zodpovedných štátnych inštitúcií na pandémiu. Správa štátnych hmotných rezerv SR (SŠHR) až do konca februára nedostávala jasné požiadavky na zabezpečenie zdravotníckych pomôcok. Štát preto podľa NKÚ nebol schopný v prvej etape poskytnúť nevyhnutné pomôcky do nemocníc, zariadení pre seniorov či pracovníkom v prvej línii.
„V rámci mimoriadnej epidemickej situácie mali kľúčovú rolu zohrávať dve poradné odborné komisie – Pandemická komisia vlády SR a Národná protiepidemická komisia. V oboch prípadoch sme zistili, že ich fungovanie i postavenie v rámci krízového riadenia štátu bolo vysoko formálne a protiepidemická komisia, ktorej šéfom je hlavný hygienik SR, od roku 2019 vôbec nezasadala,“ poukázal podpredseda NKÚ Ľubomír Andrassy.
Problémom bolo, že do procesov manažovania aktívne vstupoval Permanentný krízový štáb, pri ktorom nie sú podľa NKÚ jasné jeho zákonné kompetencie a pôsobnosť. Úrad v správe pripomenul, že hlavným koordinujúcim orgánom štátu v čase mimoriadnej situácie je Ústredný krízový štáb a najvyšším orgánom, ktorý má právo i povinnosť rozhodovať, je vláda.
Prípravy na druhú vlnu prebehli bez komplexného zhodnotenia účinnosti, efektívnosti prijatých opatrení v tej prvej, píše ďalej NKÚ. Napriek kontrole a upozorneniam boli sklady hmotných rezerv v polovici septembra naplnené zdravotníckymi pomôckami len na 16 %. „Správa hmotných rezerv nemala k dispozícii rezervy na 60 dní, ako to je zadefinované v uznesení vlády, ale len na 10 dní. Zo 14 druhov zdravotníckych pomôcok mali v dostatočnom množstve pripravené len dve položky a zásoby chirurgických masiek či testov na ochorenie COVID-19 mali dokonca väčšie, ako bolo požadované,“ spresnil NKÚ.
Vrecia na nebezpečný biologický odpad neboli k dispozícii vôbec, požiadavky na jednorazové plášte, rukavice a ochranné štíty boli naplnené ani nie na 10 %. Rovnako chýbal jasný mechanizmus prerozdeľovania pomôcok a určovanie si priorít. Pomôcky tak podľa NKÚ boli rozdeľované individuálne. „V priebehu roka 2020 správa rozdelila zdravotnícky materiál za takmer 40 miliónov eur, z toho takmer tri štvrtiny pre rezort zdravotníctva. Najrýchlejšie SŠHR reagovala na požiadavku úradu vlády SR, ktoré vyskladnili do dvoch dní, vybavenie požiadavky ministerstva spravodlivosti trvalo viac ako mesiac,“ opísal úrad.
NKÚ poukázal aj na chýbajúci inštitút osobnej zodpovednosti za nečinnosť, teda za neplnenie povinností zo strany štátnych inštitúcií. SŠHR počas núdzového stavu suplovala zásobovanie, ktoré mali zabezpečiť jednotlivé ústredné orgány štátu v rámci svojich kompetencií. Podpredseda národných kontrolórov poukazuje na fakt, že zodpovedné inštitúcie nevyužili existujúce informačné systémy. „Ani raz nebola využitá štátna platforma slovensko.sk. Do elektronickej schránky fyzickej či právnickej osoby nebol v priebehu pandémie zaslaný žiadny dokument, ktorý by uľahčil ľuďom orientovať sa v novej mimoriadne nepríjemnej situácii. Verejné informačné systémy pritom môžu byť veľmi účinným nástrojom v boji s cielenými klamstvami či šírením nepravdivých informácií v internetovom priestore. Aktívnym využívaním informačných systémov by sme vedeli v reálnom čase pomáhať hygienikom, lekárom pri trasovaní chorých či identifikovaní ohnísk nákazy na COVID-19,“ dodal Andrassy.
