Čang Čan je čínska novinárka, ktorú zadržali v Číne, keď odvysielala reportáž z mesta Wu-chan, považovaného za miesto vzniku koronavírusu. Koncom mesiaca sa pre to postaví pred súd. Uviedla to agentúra AFP s odvolaním sa na piatkové (18. 12.) vyhlásenie jej advokáta.
Prvý prípad koronavírusu zaznamenali v strednej Číne minulý rok a Peking čelil obvineniam z utajovania informácií o prepuknutí vírusu a z umlčovania informátorov.
Bývalá právnička Čang Čan navštívila vo februári Wu-chan, odkiaľ naživo odvysielala prostredníctvom sociálnej siete reportáž. Zároveň je aj autorkou eseje, v ktorej kritizuje vládne protipandemické opatrenia vrátane zavedenia prísneho lockdownu, ktorý sa dotkol miliónov ľudí.
Ženu zadržali v máji a obvinili z provokácie. Takéto obvinenia Čína často používa na perzekúciu disidentov. Za tento skutok jej hrozí trest odňatia slobody až do výšky piatich rokov.
Súd by sa mal konať 28. decembra v Šanghaji. Novinárka podľa advokáta v júni vyhlásila protestnú hladovku a jej zdravotný stav je vážny, hladovku ale ukončiť nechce.
Čang kritizovala prvotné protipandemické opatrenia nariadené vo Wu-chane. Vláda podľa nej „neposkytla ľuďom dostatočné informácie a jednoducho mesto uzavrela“.
„Ide o závažné porušenie ľudských práv,“ uvádza vo svojej eseji. Bude zároveň prvou spomedzi štvorice novinárov, ktorých čínske úrady zadržali začiatkom tohto roka po tom, ako podali správy z Wu-chanu.
Vo väzeniach sú stovky novinárov
Na zatýkanie novinárov po celom svete upozorňuje aj organizácia Reportéri bez hraníc (RFS). V pondelok (14. 12.) zverejnila bilanciu za rok 2020, v ktorej uvádza, že tento mesiac bolo po celom svete väznených 387 novinárov, čo je porovnateľné s údajmi spred roka.
Viac než polovica z nich je väznená v piatich krajinách, najviac v Číne. Ďalší 54 novinári sú zadržiavaní ako rukojemníci a štyria sú nezvestní. Organizácia hodnotí, že dôvodom zatýkania novinárov vo svete je v tomto roku aj snaha informovať o vývoji pandémie ochorenia COVID-19 a o krokoch niektorých vlád.
Narastajúce zastúpenie žien pôsobiacich v médiách sa odrazilo aj na počte zadržaných novinárok. V porovnaní s rokom 2019 ich počet narástol o 35 % na 42, čo predstavuje 11 percent všetkých väznených novinárov. Štyri ženy skončili za mrežami, lebo informovali o znovuzvolení Alexandra Lukašenka za prezidenta Bieloruska ako o podvode.
Na jar tohto roku zaznamenala organizácia RFS výrazný nárast počtu zadržaných novinárov na štvornásobok bežných incidentov. Často sa tak dialo v súvislosti so snahou informovať o pandémii COVID-19. Väčšina z nich bola po niekoľkých dňoch alebo týždňoch prepustená, 14 ich je vo väzení doteraz, väčšinou v Ázii. Peking sa už pri zatýkaní nesústreďuje len na domácich novinárov, v tomto roku zatkol aj zahraničných. Ich postavenie sa zhoršuje aj v Južnej Amerike, upozorňuje správa organizácie.
Organizácia Reportéri bez hraníc ochraňuje slobodu tlače vo svete. Bola založená v roku 1985 v Paríži a má viac ako sto vyslaných redaktorov po celom svete. Správu o väznených novinároch vydáva každoročne od roku 1995.
