Európska únia (EÚ) bude účinnejšie postihovať zámerné šírenie dezinformácií, ktoré môžu ohrozovať fungovanie európskej demokracie. Európska komisia (EK) s týmto zámerom pripravuje záväzné pravidlá pre internetové platformy, ktoré budú musieť odstraňovať manipulatívne príspevky. Povinné bude aj označovanie politickej reklamy či zverejňovanie jej zadávateľov. Počíta s tým akčný plán pre demokraciu, ktorý vo štvrtok (3. 12.) predstavila podpredsedníčka EK Věra Jourová.
Súčasná pandémia podľa Bruselu odhalila zraniteľnosť EÚ v digitálnom priestore, kde sa šíri množstvo dezinformácií spojených s ochorením alebo vakcínami. Podľa únijnej diplomacie sa zároveň mnoho manipulatívnych príspevkov, často vytvorených v Rusku alebo v Číne, snaží ovplyvňovať voľby alebo podkopávať demokraciu v európskych krajinách.
Komisia preto pripravuje v rámci zverejneného plánu viacero záväzných návrhov a odporúčaní.
„Musíme prispôsobiť naše pravidlá možnostiam a výzvam digitálneho veku,“ vyhlásila Jourová, podľa ktorej v súčasnosti európska demokracia nie je dostatočne odolná proti dezinformáciám a manipuláciám.
Väčšia kontrola v digitálnom priestore
Komisia chce zároveň zmeniť aj prístup k sociálnym sieťam a ďalším internetovým platformám, ktoré aktuálne monitorujú a odstraňujú príspevky šíriace nepravdivé informácie len na základe svojho dobrovoľného kódexu. EK pripravuje pravidlá, ktoré dajú úradom do rúk možnosť nariadiť zmazanie niektorých príspevkov aj vtedy, ak ich sociálne siete nezmažú samé. Norma o digitálnych službách, ktorú chce komisia navrhnúť ešte v decembri, má obsahovať konkrétne podmienky regulácie.
K snahám odstraňovať príspevky je dlhodobo kritické množstvo organizácií aj niektorí politici, podľa ktorých sú zásahy do obsahu internetových stránok cenzúrou. „Nechceme vytvoriť ministerstvo pravdy. Sloboda prejavu je zásadná,“ podotkla Jourová s tým, že označovaniu príspevkov za manipulatívne by mal predchádzať dlhodobý monitoring a vyhodnocovanie.
„Pripravím legislatívu o transparentnej politickej reklame v online prostredí. Ľudia musia vedieť, prečo sa im reklama zobrazuje, kto za ňu zaplatil a aké kritériá cielenia boli použité. Nové technológie by mali byť nástrojmi emancipácie, nie manipulácie,“ uviedla Jourová na twitteri.
Jasnejšie a prehľadnejšie by malo byť aj vlastníctvo médií, ktoré Komisia plánuje monitorovať prostredníctvom celoúnijného systému. V reakcii na vraždy maltskej investigatívnej novinárky Daphne Caruanovej Galiziovej a slovenského investigatívneho novinára Jána Kuciaka aj na útoky na novinárov v niektorých ďalších členských štátoch vydá komisia v budúcom roku odporúčanie, ako by mali členské štáty zaisťovať ich bezpečnosť.
