Polícia SR vníma tlak verejnosti, aby bola dôraznejšia pri nelegálnych zhromaždeniach smerom k ich účastníkom i organizátorom. Reakcie príslušníkov bezpečnostných zložiek sú však podľa prezidenta Policajného zboru Petra Kovaříka primerané. „Som presvedčený, že ten prístup, ktorý je, je zvolený správne,“ skonštatoval.
Uviedol, že na demonštráciách, ktoré sa napriek aktuálne platnému núdzovému stavu od októbra na Slovensku konajú, sa zhromažďujú extrémistické, polovojenské skupiny či členovia ultras, a preto polícia volí taký prístup, ktorým by nezvyšovala napätie. „Nebudeme podliehať tlaku verejnosti a budeme zásah prispôsobovať zákonným podmienkam,“ povedal Kovařík a poukázal na to, že na demonštráciách nebol zničený žiadny majetok a nedošlo k žiadnemu úmrtiu.
„Tí, ktorí zvolávajú zhromaždenia, sa dopúšťajú trestných činov. Účastníci ohrozujú svoj život, životy svojich blízkych a vytvárajú priestor na šírenie chorôb,“ uviedol Kovařík s tým, že pre políciu pri zhromaždeniach nie je prioritné riešiť nenosenie rúšok, ale „ochrana života a majetku občanov.“ Na otázku, prečo polícia nezatkla organizátorov protestov, reagoval, že nechce vyvolávať napätie v dave.
Polícia ale v tejto súvislosti koná aj proti verejným činiteľom, ktorí boli na protestoch. Obvinená z podnecovania je jedna v minulosti verejne činná osoba. „Poslanci nemajú v tomto smere žiadnu výnimku. Je len otázka dôkazov v konkrétnom trestnom konaní, ako sme ďaleko,“ spresnil.
Ľuďom tiež podľa šéfa polície nedokážu zabrániť prísť na nelegálne zhromaždenia, pretože nie je zákaz vychádzania, ale len zhromažďovania sa. Zablokovanie miest, kde sa majú účastníci stretnúť, by rovnako neprinieslo požadovaný efekt, lebo by sa presunuli inde. „Ak si niekto predstavuje, že ich nejakým spôsobom dokážeme natlačiť do autobusov a vyviezť za mesto, tak to nie je možné,“ dodal.
Počas trvania celej koronakrízy riešila polícia 27 282 priestupkov. Od protestov, ktoré sa konali v Bratislave 17. októbra, v súvislosti s protiepidemickými opatreniami vlády, polícia odstúpila hygiene a okresným úradom na prerokovanie 784 priestupkov. Kovařík tiež podotkol, že z každého protestu nazbiera polícia dva terabajty dát, ktoré musí spracovať a identifikovať osoby, ktoré sa dopúšťajú trestných činov. „Aj preto sa verejnosti môže zdať proces identifikovania priestupkov z demonštrácii zdĺhavý,“ vysvetlil.
