Lídri členských krajín Európskej únie počas štvrtkového (10. 12.) samitu v Bruseli uzavreli dohodu o budúcom sedemročnom rozpočte EÚ a ozdravnom pláne, ktorý má oživiť Európu v dobe po pandémii koronavírusu. Od januára tak členské štáty môžu začať čerpať európske peniaze.
„Teraz môžeme začať s implementáciou tejto dohody a znovu vybudovať naše ekonomiky,“ uviedol predseda Európskej rady Charles Michel. Dodal, že balík hospodárskej obnovy, ktorý obsahuje sedemročný rozpočet EÚ v hodnote 1,82 bilióna eur a plán obnovy a odolnosti vo výške 750 miliárd eur, posunie vpred úsilie EÚ vybudovať zelenú a digitálnu ekonomiku.
Úspech na poslednú chvíľu
Predsedníčka Európskej komisie Ursula Von der Leyenová v tejto súvislosti zablahoželala nemeckému predsedníctvu v Rade EÚ, ktoré do poslednej chvíle viedlo rokovania s Maďarskom a Poľskom pre ich blokovanie dlhodobého rozpočtu. Budapešť a Varšava totiž plánovali použiť právo veta v dôsledku nového mechanizmu, ktorý podmieňuje čerpanie eurofondov dodržiavaním zásad právneho štátu.
Kompromisný návrh s oboma blokujúcimi krajinami sa zrodil len dva dni pred začiatkom samitu v Bruseli. Na úrovni diplomatov vznikla dohoda, že kompromisné riešenie bude mať formu spoločnej deklarácie. V tej sa píše, že mechanizmus právneho štátu sa nebude uplatňovať proti žiadnej členskej krajine do chvíle, kým o ňom nerozhodne Súdny dvor EÚ.
Poľsky premiér Mateusz Morawiecki a predseda maďarskej vlády Viktor Orbán počas spoločnej tlačovej konferencie v rámci samitu potvrdili, že chcú túto možnosť využiť. Rozhodovanie Súdneho dvora môže podľa niektorých zdrojov portálu Polotico.eu trvať aj jeden rok, čo by znamenalo, že Komisia mechanizmus neaktivuje skôr, ako v roku 2022.
Podpredsedníčka EK pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová naopak v správe pre médiá uviedla, že rozhodnutie Súdneho dvora nemusí trvať tak dlho.
„Očakávam, že konanie prebehne rýchlo. Z môjho pohľadu hovoríme skôr o mesiacoch ako o rokoch,“ povedala a ocenila, že kompromisná dohoda pod taktovkou Nemecka ponechala „nedotknutý“ text právneho nariadenia o prepojení čerpania financií EÚ s právny štátom, ako aj hlasovanie kvalifikovanou väčšinou v Rade EÚ. Pripomenula, že v Komisii prišla s týmto nápadom už v roku 2017 a trvalo dlho, kým sa táto regulácia stala skutočnosťou.
„Únia musí byť lepšie vybavená na riešenie následkov spôsobených nedostatkami právneho štátu, ktoré v tomto prípade majú vplyv na rozpočet. Dlhujeme to občanom EÚ. Musíme si vážiť ich peniaze,“ odkázala česká eurokomisárka.
Najhlasnejší zástancovia nového mechanizmu – napríklad Francúzsko, Holandsko či Belgicko – síce dali najavo obavy, aby dodatočné podmienky príliš neobmedzovali jeho fungovanie, nakoniec s nimi ale súhlasili. Holandský premiér Mark Rutte požadoval uistenie, že doplňujúci text nebude prekážať europoslancom, ktorých väčšina podmienku právneho štátu rázne obhajovala. Šéf Európskeho parlamentu David Sassoli lídrom následne odkázal, že kompromis považuje za prijateľný.
