Antarktída od konca augusta zaznamenala viac ako 30 000 otrasov, čo predstavuje nárast seizmickej aktivity na tomto vzdialenom snehom pokrytom kontinente. S odkazom na vedcov z Národného seizmologického strediska na Čílskej univerzite o tom napísala agentúra Reuters.
Menšie otrasy a jedno väčšie zemetrasenie o sile šiestich stupňov zaznamenali v Bransfieldovom prielive, čo je asi 96 kilometrov široká oceánska úžina medzi Južnými Shetlandskými ostrovmi a antarktickým polostrovom.
V blízkosti prielivu sa zráža niekoľko tektonických dosiek a mikrodosiek, čo vedie k pomerne častým otrasom. V ostatných troch mesiacoch ich ale podľa čílskych vedcov bolo až nezvyčajne veľa. „Väčšina seizmicity sa sústredí na začiatku sekvencie, najmä v priebehu septembra, kedy býva denne aj viac ako tisíc zemetrasení,“ uviedlo stredisko.
Zemetrasenia sú také časté, že samotný prieliv, ktorý sa predtým rozširoval o zhruba sedem až osem milimetrov za rok, sa teraz rozpína tempom 15 centimetrov ročne, uviedlo stredisko. Jeho riaditeľ Sergio Barrientos poznamenal, že rozpínanie dosahuje zhruba dvadsaťnásobok pôvodného stavu, čo znamená, že sa ostrovy stále rýchlejšie vzďaľujú Antarktickému polostrovu.
Polostrov je jedným z najrýchlejšie sa otepľujúcich miest na Zemi a vedci podrobne monitorujú vplyv meniaceho sa podnebia na ľadovci. Klimatológ Raul Cordero povedal, že zatiaľ nie je jasné, aký veľký vplyv majú otrasy na ľadovú pokrývku. „Neexistujú dôkazy svedčiace o tom, že by tento druh seizmickej aktivity významne ovplyvňoval stabilitu polárnych ľadových čiapok,“ uviedol Cordero.
