Výstavba tretieho kotla v bratislavskej spaľovni je finančne aj spoločensky návratný projekt, avšak nie je potrebný na splnenie cieľov skládkovania a recyklácie. Vo svojej analýze to konštatuje Inštitút environmentálnej politiky (IEP) pri Ministerstve životného prostredia SR.
Ako alternatívu navrhuje vybudovanie centra opätovného použitia a podporu triedeného zberu kuchynského bioodpadu v podobe zabezpečenia zberných nádob, košíkov a vreciek na zber kuchynského bioodpadu do každej domácnosti. Navrhuje tiež výstavbu kompostárne či bioplynovej stanice. „Celkové náklady by boli porovnateľné s nákladmi na výstavbu tretieho kotla, projekt by však mohol priniesť zvýšenie miery recyklácie na úroveň 42 percent oproti 36 percentám pri vybudovaní tretieho kotla,“ uviedol.
Bratislava dlhodobo patrí medzi mestá s najnižšou mierou skládkovania. Vďaka spaľovni, ktorá energeticky zhodnocuje odpad z mesta, sa skládkuje len desatina všetkých komunálnych odpadov z Bratislavy. Je to výrazne menej ako 52-percentný národný priemer. Cieľom Bratislavy je udržať mieru skládkovania na úrovni približne desať percent aj v ďalšom období pri rastúcej produkcii odpadov.
Na udržanie miery skládkovania na úrovni desať percent budú podľa IEP v Bratislave postačovať aj súčasné kapacity spaľovne. Väčšina kapacity možného nového tretieho kotla by bola využitá na nakladanie s iným ako komunálnym odpadom z Bratislavy. Hlavné mesto by podľa IEP preto mohlo zvážiť ambicióznejšie ciele. Napríklad vyššiu mieru triedenia, respektíve recyklácie či predchádzanie vzniku odpadov.
Analýzu nákladov a prínosov výstavby tretieho kotla do zariadenia na energetické zhodnocovanie odpadov mestského podniku Odvoz a likvidácia odpadu vypracovalo IEP na žiadosť mesta.
