Minister zahraničných vecí Ivan Korčok (nom. SaS) udelil Antonovi Neuwirthovi najvyššie vyznamenanie svojho rezortu. Neuwirth bol významnou osobnosťou spoločenského života a prvým veľvyslancom Slovenskej republiky pri Svätej stolici. Medailu za zásluhy o slovenskú diplomaciu odovzdal Korčok dcére veľvyslanca – poslankyni Národnej rady SR Anne Záborskej.
„Počas svojho pôsobenia vo Vatikáne položil veľvyslanec Neuwirth základy tejto našej najstaršej historickej, kultúrnej a duchovnej relácie. Svojím osobným vkladom prispel k budovaniu slovenskej diplomacie a osobitne k rozvoju vzťahov medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou,“ uviedol pri tejto príležitosti Korčok.
Rezort diplomacie si vybral tento dátum, pretože slovenský veľvyslanec by sa v piatok 22. januára dožil sto rokov. Neuwirth svoje detstvo a rodinné prostredie spojené s mnohými náboženskými a kultúrnymi vplyvmi opísal ako „školu náboženskej aj národnostnej tolerancie“. Počas vojnového obdobia bol svedkom deportácií časti svojej rodiny do nacistických táborov pre židovský pôdovod.
„Život Antona Neuwirtha je silným svedectvom o hodnotách tolerancie, znášanlivosti a úcty k človeku. Jeho pôsobenie v politickom živote a v diplomacii bolo prejavom vlastenectva, ktoré bolo neodlúčiteľne späté s náboženským a národnostným vzájomným rešpektom,“ vyzdvihol šéf slovenskej diplomacie.
Politický väzeň aj prezidentský kandidát
Ministerstvo pripomenulo, že Neuwirth, ktorý bol vzdelaním lekár, bol počas štúdií aj členom vysokoškolských náboženských a sociálno-charitatívnych organizácií, vrátane katolíckeho hnutia Rodina. Za tieto aktivity ho komunistický režim v roku 1953 odsúdil na 12 rokov väzenia. Vo väzeniach v Ilave a Leopoldove strávil takmer sedem rokov.
Po Nežnej revolúcii v roku 1989 sa Anton Neuwirth aktívne zapojil do spoločenského života a formovania kresťanskej a demokratickej politiky na Slovensku. Bol poslancom Národnej rady SR a v roku 1993 kandidoval aj na post prezidenta SR.
V rokoch 1994–1998 bol veľvyslancom Slovenskej republiky pri Svätej stolici a Zvrchovanom ráde Maltézskych rytierov. Dlhé roky pôsobil ako publicista, prednášal na témy z oblasti etiky, medicíny, politiky, ako aj duchovnej kultúry. V roku 1998 získal čestný doktorát z Trnavskej univerzity. V roku 2003 sa stal predsedom Konfederácie politických väzňov Slovenska.
Anton Neuwirth zomrel 21. septembra 2004 v Bojniciach vo veku 83 rokov. V roku 2001 vyšla jeho autobiografia s názvom „Liečiť zlo láskou“ a bol o ňom natočený dokumentárny film Anton Neuwirth – lekár, filozof, humanista.
