Teherán začal v pondelok (4. 1.) s obohacovaním uránu na úroveň 20 %. Hovorca iránskej vlády Alí Rabíí povedal, že príkaz na začatie procesu obohacovania uránu v podzemnom jadrovom zariadení Fordú vydal prezident Hasan Rúhání.
Irán tento krok avizoval už skôr a krátko po jeho oznámení ho kritizoval izraelský premiér Benjamin Netanjahu, pretože si myslí, že Irán chce obohacovaním uránu získať jadrovú zbraň.
Na výrobu jadrových zbraní je potrebné obohatenie na úroveň viac ako 85 %. Prechod na túto úroveň z 20 % však nie je podľa agentúry AP technicky komplikovaný.
Zbytočná jadrová dohoda
„Pred niekoľkými minútami sme začali v komplexe vo Fordú proces obohacovania uránu na 20 %,“ citovali iránske médiá vládneho hovorcu. Irán doteraz obohacoval urán na hodnotu 4,5 %, aj tým už ale porušil jadrovú dohodu, ktorá mu určila strop 3,67 %.
Teherán vždy tvrdil, že jeho jadrový výskum je mierový a o vývoj jadrovej zbrane sa neusiluje. Pre jadrové elektrárne sa pritom urán obohacuje v jednotkách percent a výroba energie nevyžaduje také vysoké hodnoty, aké aktuálne Irán oznámil.
Jadrová dohoda z roku 2015 medzi Iránom a svetovými veľmocami – USA, Ruskom, Čínou, Britániou, Francúzskom a Nemeckom – zaväzuje krajinu, aby výrazne obmedzila svoje jadrové kapacity výmenou za zrušenie medzinárodných ekonomických sankcií.
Irán ju ale prestal dodržiavať po tom, ako od nej v roku 2018 odstúpili USA pod vedením Trumpovej administratívy a Spojené štáty následne na islamskú republiku uvalili nové sankcie. Napätie medzi Washingtonom a Teheránom sa odvtedy zvýšilo. Nastupujúci prezident USA Joe Biden avizoval vôľu opäť sa k dohode vrátiť a upokojiť tak situáciu, ktorá v posledných rokoch eskalovala.
