Na hlavný obsah

Kandidáti sú dvaja. Začali vypočúvať uchádzačov o post šéfa polície

Dočasne ju vedie Kovařík.

Kandidáti sú dvaja. Začali vypočúvať uchádzačov o post šéfa polície
Na kombosnímke kandidáti na šéfa polície - zľava Peter Kovařík a Štefan Hamran. Foto: TASR, koláž: RTVS

Členovia Výboru Národnej rady (NR) SR pre obranu a bezpečnosť začali v pondelok (25. 1.) ráno v priestoroch Bratislavského hradu vypočúvať kandidátov na funkciu prezidenta Policajného zboru (PZ). Uchádza sa o ňu dočasne poverený šéf polície Peter Kovařík a veliteľ útvaru osobitného určenia Prezídia PZ Štefan Hamran.

Na snímke v pozadí zľava minister vnútra SR Roman Mikulec a predseda Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť Juraj Krúpa (obaja OĽANO) počas vypočutia kandidátov na funkciu prezidenta Policajného zboru SR. FOTO: TASR

Hamran: Je dôležité čistiť Policajný zbor

Hamran v rámci svojej prezentácie poukázal na to, že dôvera v políciu sa na Slovensku dlhodobo pohybuje okolo 40 % aj v spojitosti s tým, že viacerí vedúci predstavitelia polície sú momentálne trestne stíhaní. Takéto niečo pritom podľa neho nezaznamenali v žiadnej krajine v rámci Európskej únie (EÚ). Na margo svojich vzťahov s obvineným bývalým policajným prezidentom Tiborom Gašparom uviedol, že na fungovanie polície mali „diametrálne odlišný pohľad“. Preto bol Hamran ako šéf špeciálnej jednotky „odstrihnutý“ od vedenia polície. „O tých podozreniach sme tušili, ale nie, že to naberie až také rozmery,“ povedal s tým, že Gašpar sa opakovane snažil o to, aby vo vedení Útvaru špeciálneho určenia Hamran skončil. Nenašiel však dôvody na jeho odvolanie a sám Hamran odstúpiť odmietol, keďže sa bál rozloženia celej jednotky. „Mám morálny kompas a neodklonil som sa ani pod tlakom,“ podotkol.

V tejto súvislosti je podľa neho dôležité skvalitnenie personálneho obsadenia polície. „Je dôležité, aby sme Policajný zbor čistili,“ vyhlásil. Podľa jeho názoru má zbor napríklad prebytok funkcionárov. Pokiaľ ide o medializované úniky informácií z vyšetrovania, podľa Hamrana to znižuje profesionalitu polície. „Je dôležité, aby sa toto nedialo,“ zdôraznil. Kritizoval tiež postup polície pri nepovolených zhromaždeniach počas pandémie. Podľa Hamrana je totiž neakceptovateľné, aby sa extrémisti zhromaždili pred domom predsedu vlády. V takýchto prípadoch má polícia „legitímne právo použiť silu“.

Kovařík chce časové obmedzenie riadiacich funkcií

Jednou z navrhovaných reforiem v podaní Kovaříka je povinná rotácia policajných funkcionárov. Konkrétne by malo na výkon riadiacich funkcií, akými sú policajný prezident, viceprezidenti alebo krajskí riaditelia, existovať časové obmedzenie. „Funkcionári, ktorí sú vo svojich pozíciach napríklad už desať rokov, sú spravidla vyhorení,“ myslí si.

Kovařík taktiež navrhuje vytvoriť nový útvar finančného vyšetrovania určený na zaisťovanie majetku získaného v rámci trestnej činnosti alebo útvar kriminalistickej techniky. Súčasné krajské riaditeľstvá Policajného zboru by zase nahradil tromi oblastnými riaditeľstvami a metropolitným oddelením pre hlavné mesto. Rovnako ako jeho protikandidát Štefan Hamran sa chce zamerať na zvyšovanie dôveryhodnosti polície. „Dôvera sa veľmi ľahko stráca a ťažko ustanovuje,” skonštatoval.

Kandidáti už absolvovali vypočutie pred výberovou komisiou, ktorá odporučila na funkciu policajného prezidenta oboch uchádzačov. Po verejnom vypočutí má parlamentný výbor odporučiť ministrovi vnútra Romanovi Mikulcovi (OĽANO) vymenovať jedného z nich. Ak odporúčanie členovia výboru nedajú, ministerstvo vnútra musí výberové konanie zopakovať.

Miesto policajného prezidenta sa uvoľnilo po odstúpení Milana Lučanského. Od septembra minulého roka dočasne vedie PZ Peter Kovařík.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Slovensko