USA väznia najviac ľudí na svete, na čo doplácajú najmä Afroameričania. Prezident Joe Biden ako jeden z prvých krokov zameraných na nastolenie rasovej spravodlivosti ešte minulý týždeň (27. 1.) prikázal federálnym ministerstvám, aby nepredlžovali kontrakty so súkromnými väzeniami. Ako informoval Rádiožurnál na Rádiu Slovensko, tie sú podľa ľudskoprávnych organizácií nástrojom zisku súkromných korporácií, ktoré vytvárajú tlak na udeľovanie prísnych trestov.
Viac ako 2 milióny ľudí vo väzniciach stojí amerických daňových poplatníkov viac ako 81 miliárd dolárov ročne. Aj v prepočte na počet obyvateľov je v USA za mrežami najviac ľudí na svete. Masové väznenie odštartovala vojna proti drogám, ktorú začal prezident Richard Nixon. Väznice sa zaplnili pre prísne zákony týkajúce sa držby aj malého množstva ľahkých drog.
„Jeden z dôvodov, prečo musíme využívať služby súkromných väzníc je, že od roku 1970 do roku 2010 počet ľudí vo väzeniach narástol o 700 percent. A to sa musí zmeniť,“ vysvetlil právnik a ľudskoprávny aktivista Carl Takei.
Z výstavby súkromných väzníc sa stal v USA za posledné desaťročia výnosný biznis. Dnes v nich sedí takmer 10% federálnych väzňov a ročne od vlády dostávajú zákazky za viac ako 2 miliardy dolárov. Korporácie podľa aktivistov v snahe o zabezpečenie zisku a dopytu, legálnym spôsobom vo voľbách podporujú politikov a sudcov, ktorí presadzujú prísne tresty.
Riaditeľ väzenského projektu neziskovej organizácie ACLU David Fathi nepredĺženie zmlúv so súkromnými väznicami privítal. „Toto nariadenie neukončí masové väznenie ľudí, ale oslabí priemysel, ktorý má záujem na tom, aby za mrežami skončilo čo najviac ľudí. Trestnoprávna agenda by mala byť motivovaná verejnou bezpečnosťou, a nie záujmami súkromných korporácií.“
Väzenská korporácia GEO nariadenie Bidena naopak odsúdila a tvrdí, že o pracovné miesta prídu stovky ľudí. „Argument, že posielať ľudí do väzenia na dlhý čas je program na vytváranie nových pracovných miest je šialený a nemorálny,“ reagoval Takei.
Bidenove rozhodnutie vracia vládnu politiku do pozície, v ktorej bola na konci prezidentovania Baracka Obamu. Donald Trump po nástupe do funkcie Obamov zákaz zrušil. Federálna vláda po Bidenovom kroku neprestane úplne využívať služby súkromných väzníc, v prevádzke zostanú napríklad súkromne centrá, v ktorých úrady zadržiavajú imigrantov prichádzajúcich do USA bez potrebných povolení.
