Kontrola firiem zo strany rezortu práce a inšpektorátov, či umožnili home office všetkým zamestnancom, ktorým to charakter ich práce dovoľuje, bude len ťažko vykonávateľná. Upozorňujú na to výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) Peter Serina a tajomník Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Martin Hošták.
Takéto kontroly považuje Serina za blud. Inšpektori práce totiž nevedia, ktorý pracovník môže a ktorý nemôže vykonávať svoju prácu z domova, myslí si. „Ide opäť o prejav nedostatku vzdelania a autoritárstva tých členov vlády, ktorí za tento nezmysel hlasovali,“ kritizuje Serina s tým, že to vyvolá len veľa konfliktov a sporov a takisto aj súdnych žalôb. „Nepredpokladám, že sa podnikatelia nechajú štátom šikanovať,“ uzavrel.
Analytička spoločnosti Wood&Company dodáva, že podľa údajov OECD majú najvyššiu mieru potenciálu práce z tomu hlavné mestá krajín, čo platí aj v prípade Slovenska. „Kým v Bratislave je potenciál pre home office vyšší ako 42 %, tak v ostatných regiónoch Slovenska dokáže z domu pracovať iba 25 až 30 % pracujúcich ľudí,“ upozornila vo vysielaní Rádiožurnálu na Rádiu Slovensko.
Kritériá pre prácu z domu bude ťažké posúdiť
Kontroly zamestnávateľov zo strany štátu si nevie predstaviť ani Simona Šusteková z Asociácie pracovného práva. „Je vecou každého zamestnávateľa a každý zamestnávateľ si určuje charakterom svojej činnosti to, akí zamestnanci sú nevyhnutní na to, aby zabezpečil chod svojej činnosti, ktorí zamestnanci môžu pracovať z domu a ktorí musia robiť fyzicky na mieste výkonu práce,“ uviedla pre Rádiožurnál.
Hošták z únie zamestnávateľov zase upozorňuje, že opatrenie predstavuje pomerne veľký zásah do vzťahov zamestnanca a zamestnávateľa. Tento krok pritom nebol napriek predchádzajúcim dohodám vopred vôbec prekonzultovaný so zástupcami zamestnávateľov.
„A návrh ako taký predstavuje veľký zásah do vzťahov zamestnanec a zamestnávateľ i z dôvodu, že v pracovnej zmluve je predsa uvedené a teda dohodnuté miesto výkonu práce, a to platí,“ zdôraznil Hošták s tým, že ak to chce niekto zmeniť, malo by to byť len so súhlasom zmluvných strán a s príslušnou kompenzáciou nákladov.
Tiež potvrdzuje, že si nie je istý, podľa čoho bude príslušný inšpektor posudzovať, že práve daná konkrétna práca v komplexe pracovných procesov zamestnávateľa je vhodná alebo nevhodná na prácu z domu. „Existuje tu zásadná informačná asymetria medzi štátom a zamestnávateľom, pri ktorej je mnohokrát i otázka know-how, ako a prečo zapojiť ktorého zamestnanca do výkonu pracovnej činnosti na pracovisku. Nehovoriac o otázkach spojených s výkonom kontroly práce z domu, kompenzácie vyšších nákladov z toho vyplývajúcich a podobne,“ uzavrel Hošták.
