So znovu otvorením škôl a obnovením prezenčného vyučovania sa neskončila izolácia všetkých detí. Zverejnením nových údajov na to poukazuje Platforma rodín a detí so zdravotným znevýhodnením. Výsledky prieskumu o úrovni začleňovania detí so zdravotným zhevýhodnením do spoločnosti z obdobia prelomu rokov 2019 a 2020 potvrdili značné vylúčenie takýchto detí a ich rodinných príslušníkov zo spoločnosti.
„Ak nás môže súčasná izolácia všetkých detí bez rozdielu niečo naučiť, tak je to práve spoločná skúsenosť z izolácie samotnej. Otázkou zostáva, ktorým deťom a ich rodičom sa po návrate do škôl skončí a komu zostane?“ nastoľuje otázku riaditeľka platformy Jana Lowinski.
Za výzvu pre ministerstvo školstva po návrate žiakov do škôl považuje zníženie hodnôt, ktoré ukazujú, koľko detí je dnes vylúčených zo školských aktivít. „Z výsledkov zberu je zrejmé, že až 48% detí so zdravotným znevýhodnením nemalo možnosť navštevovať školský klub a 43% detí nemalo možnosť navštevovať krúžky v škole,“ vysvetľuje.
Prieskum bol zameraný na sledovanie miery začlenenia detí a mládeže do spoločných aktivít, pričom sledovaný výber miest aktivít kopíroval prirodzené prostredie bežných detí. Spätnú väzbu poskytlo 270 respondentov, z ktorých 217 tvorili sledované vekové skupiny detí od 0 do 6 rokov a od 6 do 18 rokov.
Na prvom mieste v Európe v smutnom rebríčku
Podľa koordinátorky podpory rodinám v Platforme rodín Moniky Fričovej bola dôležitým faktorom, ktorí ovplyvnil výslednú mieru začlenenia detí a mládeže so zdravotným znevýhodnením, nedostupnosť inkluzívnych aktivít, kde by sa mohli zapojiť. „Priemerne až 51 percent respondentov nemali možnosť sa zapojiť do spoločných aktivít a/alebo sa nezapojili, pretože o nich nevedeli,“ uviedla.
Fričová upozornila, že podiel žiakov v špeciálnom vzdelávacom prúde je na Slovensku takmer štvornásobne vyšší ako je európsky priemer. „S takmer šiestimi percentami žiakov základných škôl v špeciálnych triedach a špeciálnych školách je Slovensko v rámci Európy na prvom mieste v podiele detí vzdelávaných oddelene. Len polovica detí a žiakov s diagnostikovanými špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa vzdeláva spoločne s ostatnými deťmi v triedach bežných škôl, v materských školách dokonca len jedna štvrtina,“ doplnila.
Čo by pomohlo?
Z prieskumu vyplynulo, že 39 percent opýtaných si myslí, že k lepšiemu začleneniu takýchto detí by pomohla lepšia informovanosť o živote ľudí so zdravotným znevýhodnením.
Viac inkluzívnych aktivít by privítalo 30 percent respondentov a 21 percent opýtaných potvrdilo, že pre väčšie začlenenie je treba hlavne dostupné a kvalitné inkluzívne vzdelávanie vrátane akceptácie potrieb dieťaťa v škole.
