Časť odborníkov sa domnieva, že prílišná dezinfekcia povrchov sa v boji s koronavírusom preceňuje. Viac ako na obavy, že sa nakazíme po kontakte s poštovou zásielkou, telefónom či bankovkami, by sme sa mali sústrediť na umývanie rúk a ochranu nosa, úst a očí, píše The Guardian. Podľa epidemiológa z univerzity La Trobe v Melbourne Hassana Vallyho je po vyše roku od objavenia sa nového koronavírusu jasné, že prenos nákazy cez povrchy nie je v šírení infekcie taký zásadný, ako sa najskôr predpokladalo.
„Netreba úzkostlivo 20-krát denne dezinfikovať každý povrch. Namiesto toho sa môžeme jednoducho sústrediť na umývanie rúk, dodržiavanie rozstupov a zostávať doma, keď sme chorí, čo by malo byť viac ako dostatočné, aby sme vírus nešírili, “ uvádza Vally.
Hlavný spôsob prenosu vírusu je aerosol, a to hlavne v prípade, keď je infikovaná osoba v blízkom kontakte s ďalším človekom a napríklad kýchne alebo zakašle. Kvapôčky aerosolu sa potom môžu dostať do nosa, úst či očí blízko stojacich ľudí.
„Nehovorím, že prenos cez povrch je nemožný a že v určitých situáciách nepredstavuje určité riziko a že by sme ho mali úplne ignorovať. Ale mali by sme brať do úvahy, že riziko takéhoto prenosu je relatívne malé,“ dodáva Vally.
Nákaza po kontakte s telefónom či bankovkou? Málo pravdepodobné
K obavám verejnosti o nákazu cez displej telefónu, bankovky a ďalšie povrchy prispela štúdia austrálskej Organizácie pre vedecko-priemyselný výskum Commonwealthu (CSIRO), podľa ktorej môže koronavírus na takomto povrchu zostať infekčný až 28 dní. Závery už vtedy kritizoval napríklad mikrobiológ Emanuel Goldman z americkej Rutgersovej univerzity. Expert v článku v odbornom časopise Lancet píše, že štúdie varujúce pred nákazou z povrchov boli vykonané v laboratóriách a „málo sa podobajú podmienkam v reálnom živote. „
„Podľa mňa je pravdepodobnosť prenosu cez neživé predmety veľmi malá, a to len v prípadoch, keď nakazená osoba na povrch nakašle alebo kýchne a niekto iný sa ho čoskoro (do jednej až dvoch hodín) dotkne,“ píše Goldman.
Opakované dezinfikovanie povrchov a nosenie rukavíc podľa neho dáva zmysel napríklad v nemocniciach, v menej rizikovom prostredí ide o zbytočnosť. Podobne ako Vally pripomína, že by sme však mali dbať na iné preventívne hygienické opatrenia.
Vedecká práca vedúca k spomínanej štúdii nebola zlá, ale interpretácia a vysvetlenie záverov sú chybné, hovorí Vally a varuje, že ľudia sa pri dodržiavaní príliš mnohých opatrení čoskoro unavia, preto je nevyhnutné sústrediť sa na to, čo je naozaj dôležité – umývanie rúk a dodržiavanie rozstupov, nie neustála dezinfekcia vecí okolo nás.
