Európska únia musí urýchliť výrobu a distribúciu vakcín proti ochoreniu COVID-19 a prísnejšie kontrolovať ich vývoz. Zhodli sa na tom vo štvrtok (25. 3.) prezidenti a premiéri členských krajín bloku. Jednotu ale nenašli v pohľade na kompenzácie teraz nerovného rozdelenia dávok, ktoré požaduje Rakúsko, Česko aj Slovensko. Ďalším rokovaním lídri poverili veľvyslancov členských štátov. Okrem vakcín prebrali aj ďalšie plánované témy videosamitu, jeho piatkové (26. 3.) pokračovanie preto zrušili.
„Je, samozrejme, absolútne nevyhnutné, aby sme ďalej pracovali na zlepšení produkcie vackín v Európe a zlepšili možnosti ich distribúcie medzi členskými štátmi,“ povedal po rokovaní novinárom predseda Európskej rady Charles Michel.
Najskôr treba dodržať zmluvy s Úniou
Prezidenti a premiéri sa zhodli na tom, že EÚ bude využívať systém kontrol vývozu, ktorý umožňuje zakázať export vakcín od firiem, ktoré Únii nedodávajú sľúbené množstvo dávok. Toto opatrenie zaviedli najmä pre spoločnosť AstraZeneca, ktorá EÚ v prvom štvrťroku dodá necelú tretinu z pôvodne plánovaných takmer 100 miliónov dávok.
„Myslím, že je jasné, že táto spoločnosť musí najprv dodržať sľuby, dodržať zmluvu s členskými štátmi EÚ, kým sa znovu bude môcť venovať vývozu vakcín,“ vyhlásila po rokovaní nezvyčajne kategorickým tónom predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.
Kým na tvrdšom prístupe voči firmám porušujúcim sľuby sa lídri zhodli, nezjednotili sa na priamej podpore rozšírenia tohto zákazu exportu do krajín, ktoré samotné vakcíny nevyvážajú a majú zaočkovaných dostatok ľudí. Táto úprava iniciovaná v stredu (24. 3.) komisiou hrozí obmedzením vývozu predovšetkým do Británie, ktorá sa proti tomu už hlasno ozvala.
„Vo vzťahu k Británii chceme riešenie výhodné pre obe strany, chceme byť politicky citliví,“ vyhlásila po rokovaní nemecká kancelárka Angela Merkelová. Jej krajina rovnako ako väčšina ďalších štátov podporuje prípadné využitie zákazov, nechce však vyvolať možné odvety a narušiť tak zásobovanie vakcínami a komponentmi na ich výrobu. Napríklad belgický premiér Alexander De Croo, ktorého krajina patrí k odporcom exportných obmedzení, po rokovaní hovoril o signáloch možnej dohody s Britániou, ku ktorej prispieva súčasný tlak zo strany EÚ.
Nove prerozdelenie vakcín sa zatiaľ nekoná
Lídri na samite nevyriešili spor okolo dorovnania nerovnomernej distribúcie vakcín, čo žiadalo Rakúsko podporované Českom či Slovenskom. Niektorí lídri na čele s rakúskym kancelárom Sebastianom Kurzom tak chceli prehodnotiť súčasný distribučný kľúč a ako kompenzáciu získať väčší podiel z urýchlenej dodávky desiatich miliónov dávok vakcíny od firiem Pfizer/BioNTech. O tejto téme vo štvrtok popoludní písal na sociálnej sieti aj slovenský premiér Igor Matovič (OĽANO), ktorý krajinu na samite zastupoval. „Celé poobedie sme sa snažili nájsť riešenie pre krajiny, medzi ktoré patrí aj Slovensko, na ktoré najviac doľahol výpadok dodávok vakcín … držte palce,“ uviedol.
So zmenami v prerozdelení však napokon nesúhlasili ďalší štátnici, najmä nemecká kancelárka Angela Merkelová.
V spoločnom vyhlásení nakoniec lídri podporili systém rozdeľovania vakcín podľa počtu obyvateľov. Zároveň poverili veľvyslancov členských krajín, aby sa otázkou možného nového rozdelenia spomínanej dodávky od Pfizeru „v duchu solidarity“ zaoberali.
Na stole bola ja digitálna daň
Šéfovia štátov a vlád sa krátko venovali aj téme digitálneho trhu. Zhodli sa na tom, že ekonomická obnova po pandémii má byť spojená s digitalizáciou a že Únia má rýchlo pripraviť nové pravidlá pre digitálne firmy. „Pre slovenskú ekonomiku je dôležité, aby európsky priemysel zostal globálne konkurencieschopný aj v časoch digitálnej a zelenej tranzície,“ zdôraznil po samite slovenský premiér.
Lídri podporili aj myšlienku, aby pripravovanú digitálnu daň EÚ riešila v rámci Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Takéto globálne riešenie preferuje aj Slovenská republika, podporuje ale aj to, aby bola EÚ pripravená v prípade potreby pracovať na vlastnom riešení.
