Slovensko môže byť do leta na chvoste krajín Európskej únie v celkovom zaočkovaní obyvateľov. Informoval o tom portál Euractiv, podľa ktorého by malo byť v krajine na konci júna zaočkovaných dvoma dávkami 39% obyvateľstva. Percentuálne budú menej vakcinovať vraj len Chorvátsko a Bulharsko. Dôvodom je zmena distribučného kľúča Európskou komisiou v prospech krajín, ktoré si objednali podstatne viac očkovacích látok ako Slovensko.
Pri očkovaní je pritom dôležitý aj časový rozostup – konkrétne to, koľko dní po zaočkovaní prvou dávkou dostane človek aj druhú dávku vakcíny. Nedostatok očkovacích látok by mohol túto situáciu skomplikovať. Rozdiel medzi prvou a druhou dávkou bol pri preparáte od Pfizer/BioNTech stanovený na 21 dní, pri Moderne na 28 dní. Americké centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb hovorí, že je možné zachovať odstup aj 42 dní, má však ísť o krajné riešenie. Vedecký riaditeľ Virologického ústavu Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied (SAV) Juraj Kopáček pripustil, že zväčšenie rozostupov medzi prvou a druhou dávkou by bol jeden z možných scenárov riešenia tejto situácie.
„Aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) hovorí, že rozdiel medzi dávkami sa môže zväčšiť. Pri každej vakcíne to môže byť iné. Napríklad u AstraZenecy je to odstup 12 týždňov, dokonca je žiaduci. Druhá dávka potom akoby navodila ešte lepšiu imunitu,“ priblížil Kopáček v stredajšej (24. 3.) relácii K veci na Rádiu Slovensko.
Dodal, že údaje o rozostupoch dosiaľ vychádzajú z klinických štúdií. „Samozrejme, ďalšie naďalej pribúdajú, robia sa väčšie intervaly, hľadajú sa kombinácie dávok a uvažuje sa nad kombináciou vakcín. Odozva organizmu je ale naozaj veľmi dobre naštartovaná už po prvej dávke,“ skonštatoval s tým, že po aplikácii prvej dávky ešte nemožno hovoriť o kompletnej imunite organizmu, a preto je potrebné aj po kompletnej vakcinácii dodržiavať protiepidemické opatrenia.
„Navodzuje veľmi dobrú imunitu a sme chránení proti ťažkému priebehu ochorenia pomerne účinne. Samotná tvorba protilátok ale trvá nejakú dobu. Po tejto dávke preto potrebujeme minimálne dva týždne, aby sme si vytvorili určitú hladinu protilátok, ktorá nás dokáže ochrániť. Aj po druhej dávke až s odstupom času (aspoň 14 dní) môže človek nadobudnúť pocit ochrany, ktorý vakcína dokáže poskytnúť,“ pokračoval s tým, že sa nedá paušalizovať, keďže každý organizmus je iný.
Pri každej vakcíne, či už ide o vektorovú alebo mRNA očkovaciu látku, je podľa neho dôležité, že je zacielená na najväčšiu slabinu koronavírusu. „V tomto nešťastí máme aj trochu šťastie, že vírus má slabinu v tzv. spike proteíne – keď voči nemu pripravíme protilátky, zdá sa, že veľmi účinne neutralizujú vírus. Všetky vakcíny sú naň zacielené,“ vysvetlil pre RTVS Kopáček.
