Vytrvalé bolesti hlavy a svalov, závraty, problémy s koncentráciou, dlhodobá strata čuchu alebo chuti. Také problémy podľa novej americkej štúdie pociťuje mnoho ľudí, ktorí prekonali ochorenie COVID-19 s miernejším priebehom. Tím z nemocnice Northwestern Memorial Hospital v Chicagu mapoval neurologické príznaky desiatok ľudí z rôznych kútov Spojených štátov, u ktorých je podozrenie na syndróm označovaný ako „dlhý covid“.
„Mali mierny covid. Potom prišli vážne príznaky,“ zhŕňa v článku osud týchto pacientov denník The New York Times (NYT). Nová analýza zverejnená v odbornom časopise The Annals of Clinical and Translational Neurology podľa neho potvrdzuje rodiaci sa konsenzus, že pre časť nakazených môžu byť dlhodobé ťažkosti po infekcii koronavírusom horšie ako prvotný zápas s ochorením. Zároveň naznačuje, že „dlhý covid“ môže zahŕňať mnohé príznaky nad rámec horúčky či únavy.
Podivné symptómy
NYT túto myšlienku rozvíja na príklade dvadsaťpäťročnej Samar Khanovej, ktorá bola jedným zo stovky účastníkov chicagskej štúdie. Samar na jeseň bez vážnejších problémov prekonala covid, o niekoľko týždňov neskôr ju však začala trápiť „podivná konštelácia symptómov“. Pozostávala z rozmazaného videnia, pískania v ušiach, triašky v rukách aj nohe a „naozaj intenzívnej mozgovej hmly“.
Posledný menovaný bod, pod ktorým sa rozumejú problémy s pamäťou či koncentráciou, vyšiel z novo publikovanej analýzy ako najčastejší problém medzi pacientmi nemocnice Northwestern Memorial Hospital. „Zahmlenie“ mysli údajne zažíva 81 % účastníkov mapovanej skupiny. U väčšiny sa tiež objavovali bolesti hlavy, necitlivosť alebo triaška v končatinách, svalové bolesti a problémy s čuchom a chuťou. Aspoň štyri neurologické problémy pociťovalo 85 % účastníkov štúdie.
Správy o takýchto problémoch ľudí, ktorí prekonali covid bez nutnosti hospitalizácie, sa objavujú už niekoľko mesiacov, stále však ide o pomerne neprebádaný fenomén s radom otáznikov. Objasnená nie je ani spojitosť medzi neurologickými príznakmi a nákazou koronavírusom, niektorí experti sa však domnievajú, že môžu vychádzať z reakcie imunitného systému, ktorá vyvoláva v tele zápaly. Tie údajne môžu zasiahnuť aj mozog, pričom v závislosti od miesta zápalu nasleduje narušenie tej či onej funkcie.
Naratív predbieha dôkazy?
S rastúcim záujmom o „dlhý covid“ prichádza aj varovanie, aby sa k téme pristupovalo o niečo obozretnejšie. „Tieto správy sú znepokojujúce, zároveň ale mám obavu, že naratív okolo nového chronického ochorenia spôsobeného miernou infekciou vírusom SARS-CoV-2 začína predbiehať dôkazy,“ napísal tento týždeň na zdravotníckom webe statnews.com pľúcny lekár a výskumník pôsobiaci na Harvardovej univerzite Adam Gaffney.
Vo svojom článku upozorňuje na to, že v štúdiách na danú tému bývajú zahrnutí aj ľudia, u ktorých nákaza koronavírusom nebola laboratórne potvrdená. Tiež poznamenáva, že príznaky ako únava, bolesti hlavy, zhoršenie mentálnych schopností alebo problémy so spánkom sú „prekvapivo bežné“ v celej populácii, pričom spadajú do podmienok diagnózy depresie. „Fyzické utrpenie je bohužiaľ v našej spoločnosti rozšírené,“ píše Gaffney s tým, že v tejto dobe „neuveriteľných tráum, smútku a útrap“ možno očakávať všeobecnejší rozmach fyzických i mentálnych ťažkostí.
Ani stovka pacientov z analýzy nemocnice Northwestern Memorial Hospital nepozostáva len z ľudí s pozitívnym testom na koronavírus. Takých je v nej 50, druhá polovica údajne zažila kombináciu symptómov zodpovedajúcich covidu, diagnóza sa ale u týchto ľudí nepotvrdila z dôvodu horšieho prístupu k testom v prvých mesiacoch pandémie.
Mnohí účastníci štúdie sa podľa NYT s vyššie popísanými príznakmi stretávajú mesiace, počas ktorých môže ich intenzita kolísať. „Niektorí ľudia sú po dvoch mesiacoch na 95 % uzdravení, zatiaľ čo niektorí sú po deviatich mesiacoch uzdravení len na 10 percent,“ zhrnul Igor Koralnik, ktorý v chicagskej nemocnici vedie oddelenie špecializujúce sa na neurologické javy spájané s ochorením COVID-19.
