Zákaz verejných bohoslužieb a obradov v kostoloch predstavuje neoprávnený zásah do slobody náboženského vyznania a viery. Tvrdí to predseda Správnej rady Nadácie Antona Tunegu a expredseda KDH Ján Figeľ i ďalších deväť osôb verejného života. V tejto súvislosti podali podnet generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi, aby ho postúpil Ústavnému súdu SR.
Signatári podnetu sa pritom opierajú o rozhodnutie vlády predĺžiť núdzový stav o ďalších 40 dní. „Dnes generálny prokurátor M. Žilinka podal podnet na Ústavný súd SR,“ oznámil Figeľ v utorok (23. 3.). Podnet zverejnil aj na svojej internetovej stránke.
Doručenie podania na Ústavný súd v stredu (24. 3.) potvrdila aj Generálna prokuratúra (GP) SR. „Vec je momentálne v štádiu zabezpečovania podkladov pre meritórne posúdenie veci. Ďalšie informácie poskytneme neskôr,“ potvrdil hovorca GP SR Dalibor Skladan.
Figeľ vyhlásil, že protiepidemické opatrenia musia rešpektovať ústavnosť a zákonnosť počas krízy i s ohľadom na budúcnosť. Medzi predkladateľmi sú osobnosti z viacerých oblastí spoločenského života aj viacerých vierovyznaní.
V podnete argumentujú článkom 24 Ústavy SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. „Sloboda prejavovať svoje náboženské vyznanie alebo presvedčenie/vieru sám alebo spoločne s inými, či už verejne, alebo súkromne, bohoslužbou či zachovávaním obradov, tvorí súčasť slobody náboženského vyznania a viery,“ zdôraznili.
Vzhľadom na existujúci právny stav nie je podľa nich možné uznesením vlády a vyhláškou Úradu verejného zdravotníctva SR obmedziť slobodu náboženského vyznania a viery nemožnosťou účasti na verejných bohoslužbách či obradoch. „Okrem toho zákaz konania bohoslužieb či iných obradov ako hromadného podujatia vyplýva z označeného ustanovenia vyhlášky iba všeobecne, čo odporuje požiadavke na jeho jasnosť a presnosť,“ spresnili.
Medzi podpísanými sú Štefan Bučko, Božidara Turzonovová, Bohdan Hroboň, Róbert Letz či Juraj Šúst.
