Na hlavný obsah

Nedostatok lôžok pre covidových pacientov riešili stovkami prevozov

Denne museli niekedy presunúť aj 15 pacientov.

Nedostatok lôžok pre covidových pacientov riešili stovkami prevozov
Na snímke sanitka záchrannej zdravotnej služby v mestskej časti Bratislava - Ružinov. Foto: TASR

Medzi nemocnicami sa počas druhej vlny pandémie presunulo 637 covidových pacientov na umelej pľúcnej ventilácii a asi 3 000 neventilovaných pacientov. Dôvodom bol nedostatok lôžok. Vo štvrtok (22. 4.) o tom informoval riaditeľ Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby (OSZZS) SR Michal Weinciller. Transporty pacientov v najvážnejšom stave trvali celkovo 2 500 hodín.

S presunmi pomáhalo Operačné stredisko na podporu transportu ťažko chorých pacientov s ochorením COVID-19, ktorého súčasťou boli aj Ozbrojené sily SR. Vzniklo v novembri minulého roka po októbrom náraste hospitalizácií a jeho úlohou bolo nájsť pre pacienta s covidom voľné lôžko a najťažšie prípady tak rozdeliť medzi slovenskými nemocnicami. „Presunov pacientov s koronavírusom, nie ventilovaných, ale tých, ktorí potrebovali kyslíkovú liečbu, bolo od novembra asi 3 000. Niekedy sme denne presúvali aj 15 pacientov z jednej nemocnice do inej, čo bolo koordinačne náročné,“ uviedol Weinciller.

Graf množstva prevozov pacientov na umelej pľúcnej ventilácii medzi slovenskými nemocnicami. Foto: OS ZZS/Ministerstvo zdravotníctva SR
Foto: OS ZZS/Ministerstvo zdravotníctva SR

Spresnil, že na prelome januára a februára bolo niekedy potrebných desať až 15 telefonátov do nemocníc, kým operačné stredisko našlo pre pacienta jedno voľné ventilované lôžko. Operačné stredisko bolo zložené zo zástupcov ministerstva zdravotníctva, Ozbrojených síl SR a Operačného strediska ZZS SR a pomohlo v situácii, keď bola preťažená aj tiesňová linka.

Slovensko našlo pomoc aj v zahraničí

So starostlivosťou o veľké množstvo covidových pacientov Slovensku pomohlo aj zahraničie. Kým Poľsko a Nemecko prijali pacientov vo svojich nemocniciach, Rumunsko, Belgicko a Dánsko poslali svoje zdravotnícke tímy do slovenských nemocníc. „Rumunský tím pôsobil v Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb v Bratislave a dánsko-belgický tím vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici,“ podotkol Weinciller.

Do Nemecka boli začiatkom marca transportovaní traja pacienti, ktorí sa na Slovensko vrátili v dobrom zdravotnom stave. Do Poľska bolo prevezených šesť pacientov, traja z nich zomreli.

Vojenskí zdravotníci ostávajú k dispozícii do konca apríla

Kritickú situáciu pomáhali zdravotníkom riešiť tiež vojaci. Druhá vlna pandémie totiž spôsobila vypnutie operačných stredísk v Trnave a v Bratislave, kde pracovníci skončili v karanténe. „Personálne sme to zvládli len tak tak,“ skonštatoval Weinciller.

Dodnes v boji proti pandémii pomáha podľa ministra obrany Jaroslava Naďa (OĽANO) denne 1 500 vojakov. Ku koncu marca sa do úloh ministerstva zdravotníctva zapojilo 87 767 príslušníkov ozbrojených síl. „Pre vojakov chystáme tretiu vlnu odmeňovania,“ prisľúbil zároveň Naď.

Počas druhej vlny pandémie pomáhalo situáciu zvládnuť aj 36 príslušníkov vojenského zdravotníctva. „V súčasnosti, keď sa situácia začína uvoľňovať, vojaci k prvému máju odovzdajú svoju činnosť a ukončia pôsobenie na Operačnom stredisku ZZS SR,“ dodal Roman Jantoš, hlavný lekár Ozbrojených síl (OS) SR.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Slovensko