Takmer polovica obyvateľov nie je spokojná s kvalitou demokracie na Slovensku. Vyplýva to z aprílového prieskumu agentúry Focus pre inštitút INEKO. Ľuďom prekáža, že politici nepracujú vo verejnom záujme, netrestá sa nehospodárne nakladanie s majetkom a peniazmi štátu, ale aj slabá vymožiteľnosť práva. Informoval o tom riaditeľ inštitútu Peter Goliaš.
Podiel ľudí nespokojných s kvalitou demokracie oproti roku 2016 stúpol z 39,8 na 45,6 percenta, stúpla však aj spokojnosť z 25,9 na 29,3 percenta. Zvyšní respondenti nepovažujú kvalitu za dobrú ani zlú.
„Za posledných päť rokov sa kvalita demokracie skôr zhoršila podľa 49,9 % občanov a skôr zlepšila podľa 20,8 % občanov,“ priblížil riaditeľ INEKO. Podľa ostatných respondentov sa kvalita demokracie „ani nezlepšila, ani nezhoršila“.
Viac ako dve tretiny ľudí (68,3 %) vyjadrili názor, že kvalita demokracie „zásadne“ alebo „dosť výrazne“ ovplyvňuje kvalitu života ľudí na Slovensku. Častejšie boli medzi nimi zastúpení obyvatelia miest nad 100 000 obyvateľov a príslušníci maďarskej národnosti. V roku 2016 mala rovnaký názor mierne nadpolovičná väčšina respondentov (52,3 %). „Nárast podielu je dobrou správou, pretože pokiaľ ľudia vidia súvis medzi kvalitou demokracie a kvalitou života, dá sa predpokladať, že budú vyvíjať väčší verejný tlak na riešenia vedúce k vylepšovaniu demokracie,“ komentoval Goliaš.
Politici nekonajú vo verejnom záujme
Najviac ľudí je nespokojných s demokraciou, pretože politici nepracujú vo verejnom záujme, ale záujme vlastnom alebo spriaznených podnikateľov (s výrokom súhlasilo 80,7 %), pre netrestanie nehospodárneho nakladania s majetkom a peniazmi štátu (80,2 %) a preto, že ľudia si nie sú rovní pred zákonom a vymožiteľnosť práva je slabá (78,8 %).
Nespokojnosť vyjadrovali najmä voliči strán Republika, Kotlebovci – ĽSNS, Aliancia, Hlas-SD a Smer-SD. Naopak najmenšiu nespokojnosť vyjadrovali voliči strán vládnej koalície, najmä Za ľudí, OĽANO a SaS, v niektorých otázkach aj Sme rodina a Progresívneho Slovenska.
Klesla podpora diktatúry aj socialistického zriadenia
Najviac ľudí by chcelo demokraciu zmeniť väčšou angažovanosťou slušných ľudí pri spravovaní verejných záležitostí (76,6 %). Posilnili by tiež nezávislosť a odbornosť policajných vyšetrovateľov, prokuratúry, súdnictva, kontrolných a regulačných orgánov, aby sa znížilo riziko zneužitia moci (75,3 %).
Oproti roku 2016 sa znížila podpora pri nedemokratických návrhoch na zmenu demokracie, napríklad so zrušením parlamentného systému a nastolením diktatúry súhlasilo 15,3 % ľudí, kým v roku 2016 23,9 percenta. Za návrat k socialistickému zriadeniu spred roka 1989 by bolo 24,7 % opýtaných namiesto 27,6 % v roku 2016.
Reprezentatívny prieskum verejnej mienky realizovala agentúra Focus začiatkom apríla 2021 na vzorke 1 020 respondentov. Prieskum s rovnakými otázkami uskutočnili na vzorke 1 020 respondentov aj v novembri 2016, čo umožnilo sledovať niektoré zmeny.
