Arménsky premiér Nikol Pašinjan odstúpil v nedeľu 25. apríla z funkcie, aby sa mohli 20. júna konať predčasné voľby, ktorých cieľom bude vyviesť krajinu zo súčasnej politickej krízy. Informovala o tom agentúra AFP. Pašinjan čelil výzvam na rezignáciu, odkedy v novembri podpísal Ruskom sprostredkovanú mierovú dohodu s Azerbajdžanom, ktorá ukončila vojnu oboch krajín o sporný región Náhorný Karabach.
Po oznámení odstúpenia premiéra podali v súlade s arménskou legislatívou demisiu aj všetci členovia jeho kabinetu. Pašinjan uviedol, že bude pokračovať v plnení svojich povinností na čele dočasnej vlády. Mierová dohoda z novembra 2020 spečatila porážku Arménska v najnovšom ozbrojenom konflikte o Náhorný Karabach, ktorý si za šesť týždňov vyžiadal okolo 6 000 životov.
Po podpísaní dohody vypukli v Arménsku rozsiahle protivládne protesty. Pašinjan, niekdajší novinár, ktorý sa dostal k moci po vedení pokojných protestov v roku 2018, sa napokon v marci dohodol s opozíciou na predčasných voľbách. Pašinjan trvá na tom, že vo vojne postupoval správne a nemal inú možnosť, ako súhlasiť s dohodou, v rámci ktorej Arménsko odovzdalo Azerbajdžanu časť územia, inak by utrpelo ešte väčšie straty v bojoch s vojensky lepšie vybaveným nepriateľom.
Náhorný Karabach sa nachádza v juhozápadnom Azerbajdžane, ale od ukončenia vojny v roku 1994 bol pod kontrolou síl etnických Arménov, ktorých podporuje Arménsko. Je medzinárodne neuznaným štátom, pričom okolo 95 percent jeho obyvateľov tvoria Arméni.
