Lekárov a zdravotnícky personál by mal štát motivovať aj inak ako núdzovým stavom a s ním spojenou pracovnou povinnosťou, myslí si predseda Lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský. Upozorňuje, že mnohým lekárom odmietli nemocnice uznať aj takzvanú pandemickú PN, hoci sa koronavírusom nakazili od pacientov pri výkone svojho povolania.
Visolajský takto reagoval na jeden z politických argumentov za predlžovanie núdzového stavu, a teda, že núdzový stav je potrebný, aby sa predišlo odlivu „vyčerpaných zdravotníckych pracovníkov zo sektoru“. Na tento bod, ktorý je súčasťou predkladacej správy k vládnemu návrhu o predĺžení núdzového stavu, upozorňoval už skôr na sociálnej sieti.
Lekári pracujú v plnom nasadení už viac ako rok
„Slovenskí lekári boli pri pacientoch v tých ťažkých podmienkach pred covidom a zostali pri nich aj počas pandémie. Toto uráža každého jedného slovenského zdravotníka, ktorí robí v ambulancii alebo nemocnici,“ uviedol Visolajský v diskusnej relácii Z prvej ruky na Rádiu Slovensko a vyzval všetkých slovenských politikov, aby vážili svoje slová, najmä voči zdravotníkom.
Infektológ a člen vládnej pandemickej komisie Pavol Jarčuška sa s Visolajského názorom stotožňuje. „Súhlasím, že oveľa lepšia by bola pozitívna motivácia a určite treba vážiť slová. Z našej kliniky žiadny zdravotnícky pracovník neodišiel a sme v nasadení od februára minulého roka a rátame s tým, že ešte nejaký čas budeme,“ dodal s tým, že miera práce, ktorú zdravotnícky pracovníci odviedli, je enormná.
Slovensko si potrebuje vyjasniť, čo je pri uvoľňovaní prioritou
Podľa Visolajského je ťažko pochopiteľné, prečo ešte všetci žiaci nemôžu chodiť do školy, hoci terasy a fitnescentrá sa už otvorili. „Ukazuje sa, že tie proklamované slová politikov, že vzdelanie detí je prioritou štátu, tak nie sú,“ skonštatoval. Jarčuška doplnil, že každá činnosť, pri ktorej sa miešajú ľudia z rôznych domácností, je z hľadiska pandémie riziková. „Musíme si povedať, ktorá z tých činností je pre štát a pre spoločnosť najdôležitejšia, a tú by sme mali prioritizovať,“ doplnil.
Jarčuška dodal, že testovacia stratégia, na ktorej sa aktuálne pracuje, ešte nie je hotová. V tejto súvislosti sa hovorilo aj o domácom testovaní, neuviedol ale, či napokon bude súčasťou novej stratégie. „Neviem, ktoré jej súčasti nakoniec budú a ktoré nebudú akceptované“.
Zároveň sa od pondelka (3. 5.) skončí aj s povinným testovaním na školách. „Momentálne je návrh taký, aby sa testovalo len v takzvaných čiernych okresoch,“ uviedol s tým, že keďže aktuálne na Slovensku takéto okresy nie sú, prejde sa len na takzvané intervenčné testovanie. Obaja lekári sa zhodli na tom, že rúška alebo iné prekrytie dýchacích ciest žiakov v školách majú opodstatnenie. Visolajský pripomenul, že vďaka noseniu rúšok sa znížil aj počet detí s chrípkou. Rúška sú zároveň vhodné pre alergikov.