Na hlavný obsah

Taliban si po odchode spojencov nebude môcť robiť, čo chce, tvrdí analytik

Osud Afganistanu po odchode zahraničných vojsk je nejasný.

Taliban si po odchode spojencov nebude môcť robiť, čo chce, tvrdí analytik
Príslušníci afganských bezpečnostných síl skúmajú miesto bombového výbuchu v Kábule 18. mája 2020. Foto: TASR/AP

Z Afganistanu by mal 11. septembra 2021 odísť posledný vojak Spojených štátov, oznámil americký prezident Joe Biden. Rovnako od 1. mája začnú členské krajiny NATO sťahovať svojich vojakov z krajiny. Pre radikálne náboženské hnutie Taliban to bude zrejme znamenať návrat k moci, podľa odhadov už teraz jeho bojovníci kontrolujú približne 50 % územia krajiny.

Vojaci USA a NATO boli v tejto stredoázijskej krajine prítomní dve desaťročia a práve 11. september si Biden vybral, aby ľuďom pripomenul dôvod ofenzívy. „Celé sa to začalo 11. septembra 2001 po teroristických útokoch v USA, za ktorými stála Al-Káida a jej vodca Usáma bin Ládin, ktorý sa vtedy ukrýval v Afganistane. Tá reakcia bola očakávaná a ťažko spochybniť jej opodstatnenosť,“ myslí si vedúci centra európskej bezpečnosti Ústavu medzinárodných vzťahov v Prahe Matúš Halás, ktorý bol hosťom diskusnej relácie na Rádiu Slovensko Z prvej ruky.

Vráti sa talibanský režim?

Režim Talibanu v deväťdesiatych rokoch bol pre obyvateľov tvrdý. Z náboženských dôvodov bol v krajine zakázaný spev a tanec, ženy nemohli chodiť do salónov krásy a dievčatá mali zakázané chodiť do školy a vzdelávať sa.

Bezpečnostný analytik Jozef Klavec si myslí, že v plnom rozsahu sa už tento režim nebude môcť vrátiť. „Taliban si nebude môcť robiť úplne, čo sa mu zachce. Dnes je viazaný určitými dohodami a bude viazaný aj tlakom okolitých štátov,“ dodal. Rozhodujúce bude podľa neho aj fungovanie Rady pre národné zmierenie, ktorú tvoria jednotlivé etniká žijúce v Afganistane.

V Afganistane stále existujú snahy o mierové rokovania medzi Talibanom a súčasnou vládou a prezidentom Ašrafom Ghaním, hnutie sa ale vyjadrilo, že v rokovaniach bude pokračovať až po odchode všetkých zahraničných vojakov.

„Taliban vždy odmietal afganskú vládu a afganský politický systém. Je pre mňa ťažko uveriteľné, že po odchode vojsk bude fungovať pod týmto systémom,“ dodal analytik Wislonovho centra vo Washingtone Michael Kugelman s tým, že skôr ako rokovania očakáva zintenzívnenie útokov talibanských bojovníkov.

Utečencov z krajiny zrejme neubudne

Halás dodal, že aj po odchode vojsk NATO a USA bude zrejme stále aktuálna problematika afganských utečencov. „Problematika afganských utečencov v Európe funguje už desaťročia a nemyslím si, že sa to nejak zmení. Naďalej tam bude otázka porušovania ľudských práv, s tým treba počítať a brať to na vedomie,“ dodal.

Podľa aktuálnych štatistík ministerstva vnútra sú Afganci najúspešnejšími žiadateľmi o azyl v Slovenskej republike. Od roku 1992 až po 28. február 2021 bol na Slovensku udelený azyl 253 osobám, z toho až 96 ľudí už dostalo aj slovenské štátne občianstvo.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Svet