Každému tretiemu z viac ako 230 000 skúmaných pacientov, ktorí prekonali COVID-19, boli do šiestich mesiacov diagnostikované neurologické či psychiatrické ťažkosti ako úzkosti alebo depresie. Uvádza to štúdia, ktorú zverejnil v utorok (6. 3.) odborný časopis The Lancet Psychiatry. Podľa agentúry AFP ide zatiaľ o najrozsiahlejší výskum následkov tohto ochorenia na mentálne zdravie.
Autori štúdie analyzovali elektronické zdravotné záznamy 236 379 pacientov po covide a zistili, že diagnózu jedného zo 14 častých neurologických či psychiatrických ochorení dostalo 34 percent z nich. V kontrolnej skupine vedci skúmali pacientov, ktorí prekonali chrípku a respiračné ochorenia. Najčastejším problémom, ktorý zaznamenali u 17 percent pacientov boli úzkosti, u 14 percent skúmaných ľudí sa vyskytli afektívne poruchy.
V priemere menej časté u skúmanej vzorky ľudí bolo krvácanie do mozgu, ktoré sa vyskytlo u 0,6 percenta ľudí, cievna mozgová príhoda (u 2, 1 percenta pacientov) a demencia (0, 7 percent skúmaných). Ich výskyt bol ale vyšší u osôb, ktoré mali ťažký priebeh. Cievna mozgová príhoda bola diagnostikovaná siedmim percentám pacientov, ktorí boli hospitalizovaní na jednotkách intenzívnej starostlivosti, a demencia takmer dvom percentám z nich.
„Výsledky nášho výskumu ukazujú, že ochorenia mozgu a psychické ťažkosti sú častejšie po absolvovaní covidu ako po chrípke a respiračných infekciách,“ uviedol Max Taquet, psychiater z Oxfordskej univerzity, ktorý sa podieľal na vedení štúdie. Spresnil, že štúdia nedokázala určiť, ktoré biologické či psychologické mechanizmy konkrétne za vyšším výskytom ťažkostí stoja. Podčiarkol, že je potrebné ďalšie skúmanie príčin, aby im bolo možné predísť.
Ťažkosti ako sú úzkosti by mohli byť zapríčinené stresom zažívaným pri chorobe alebo hospitalizácii, zatiaľ čo cievna mozgová príhoda alebo demencia by mohli súvisieť s biologickým vplyvom samotného vírusu alebo reakciou tela na infekciu, uviedli podľa spravodajského portálu BBC autori štúdie.
Hoci pre jednotlivca je riziko väčšiny ochorení či ťažkostí malé, vplyv na celú populáciu by mohol byť kvôli rozsahu pandémie covidu „značný“, varoval Paul Harrison, ďalší spoluautor štúdie, ktorý tiež pôsobí na Oxfordskej univerzite.
