Pred 60 rokmi, 12. apríla 1961, letel do vesmíru prvý človek – Jurij Gagarin. A hoci strávil v kozme iba 108 minút, jeho let prevrátil naruby celý svet a zmenil všetky predstavy o tom, čo všetko človek a veda spoločne dokážu. Za 60 rokov sa z Jurija Gagarina stala legenda, univerzálne zbožňovaná ikona, ktorou sa hrdia bežní Rusi i politické špičky v Kremli.
Keď sa mu 12. apríla 1961 podarilo na necelé dve hodiny vyletieť do vesmíru, ležal mu celý svet na chvíľu pri nohách. Jeho cesta však nebola jednoduchá. Pochádzal zo skromných podmienok – bol synom tesára a dojičky.
Neskôr sa stal pilotom a v roku 1959 sa – už ako vyštudovaný pilot – prihlásil do kozmického programu. Uchádzači museli mať vek od 25 do 30 rokov, výšku do 175 centimetrov, váhu najviac 72 kilogramov a výborné zdravie. Pri výbere zavážili aj zdanlivé maličkosti – mladý letec zaujal svojou veselosťou, spontánnosťou, ale aj čestnosťou. V poslednej fáze prípravy sa šiestich adeptov pýtali, či sú pripravení na splnenie úlohy. Piati odpovedali, že áno, ale iba Gagarin odvetil: „Od rána ma bolí hlava, ale som pripravený!“ Až potom im povedali, že im dali preparát, od ktorého ich bude bolieť hlava a teda všetci šiesti sa necítili dobre, no pravdu povedal len Gagarin.
Po deviatej sa začala cesta, …
Počas tréningu museli budúci kozmonauti zvládnuť gymnastiku i zoskoky padákom, základy astronómie aj konštrukciu vesmírnej lode. Pri výbere zavážili aj drobnosti. Napríklad na hlavného konštruktéra údajne zapôsobilo, že si Jurij Gagarin pred skúškou vyzul topánky. Ide o starý ruský zvyk, ktorý znamená prejav úcty pri vstupe do domu.
Dvanásteho apríla 1961 o 9.07 h moskovského času zaznel pokyn: „Vzlet!“, na čo Jurij Gagarin odpovedal dnes už legendárnou frázou „Pojechali!“ – čiže „Ideme!“.
Let sa nezaobišiel bez komplikácií, zlyhal totiž mechanizmus, ktorý mal oddeliť kabínu s kozmonautom od zvyšku rakety. Napokon sa to podarilo, Gagarin sa úspešne katapultoval a bezpečne pristál na Zemi, čím vyplašil miestnych roľníkov.
… ktorá Gagarinovi zmenila život
Zjavenie v skafandri a oranžovej kombinéze sa im preto prihovorilo. „Nebojte sa, som Soviet ako vy, ktorý zostúpil z vesmíru. Teraz musím nájsť telefón, aby som mohol zavolať do Moskvy.“ Bývalý riaditeľ vesmírneho inštitútu na Washingtonovej univerzite John Logsdon pre Rádiožurnál na Rádiu Slovensko povedal, že išlo o dôležitý míľnik pretekov do vesmíru.
„Myslím si, že Sovieti vyhrali a ako prví dopravili človeka do kozmu, lebo mali lepšiu a silnejšiu raketu. Vtedy nikto s istotou nevedel, či človek prežije štart rakety a pobyt vo vesmíre. Všetci riskovali.“
Po úspešnom lete do vesmíru sa pre Gagarina začal kolotoč plný slávy, ciest i žien. Sníval, že sa na modrú planétu pozrie z kozmu ešte raz. „Máme také príslovie: s jedlom rastie chuť. Veľmi sa mi páči lietať do vesmíru a v najbližšom čase by som chcel letieť na Mesiac, alebo aj na Venušu či na Mars. Ale čo sa stane v skutočnosti, to bude závisieť od toho, čo mi dovolia moje sily, vedomosti a kvality, ktoré sú na takéto lety potrebné,“ povedal v rozhovore pre BBC.
To sa mu však už nesplnilo. Zomrel vo veku 34 rokov presne tak, ako žil: v kabíne lietadla, v ktorom nezvládol zložitý manéver. Ani po vyše 50 rokoch verejnosť nevie, čo sa presne stalo.
Symbol národnej hrdosti
Verzie sú rôzne, napríklad, že do trajektórie lietadla vletel vták, že bolo zlé počasie, alebo že prestal fungovať motor, vysvetlil ruský historik kozmonautiky Alexander Michailovič Pesľak.
„Prečo o tom nechceli hovoriť? Lebo určité chyby poukazovali na vyššie postavených generálov a maršalov. Chybu skrátka nespravil Jožko Mrkvička, ale vyššie vedenie. Padali by skrátka príliš veľké hlavy.“
Gagarinova popularita zostáva aj po 60 rokoch od jeho letu do vesmíru nedotknutá – je symbolom sovietskeho úspechu pretekov do vesmíru, aj zdrojom národnej hrdosti, ktorá dodnes slúži Kremľu. Jeho usmievavá tvár alebo sochy v nadživotnej veľkosti zdobia mnohé ruské mestá.
O jeho prínose pochybuje dnes len málokto. Možno aj preto, že ukázal ako sa z obyčajného chlapca môže stať nesmrteľná postava ruských dejín.
