Na následky ochorenia COVID-19 zomrelo na Slovensku za prvé tri mesiace tohto roka viac ľudí, ako na tradične najčastejšiu príčinu úmrtí – choroby obehovej sústavy. Takmer štyri pätiny zomretých na koronavírus boli seniori nad 65 rokov. Najvážnejšie dôsledky mala pandémia v Nitrianskom kraji. Infekcia tiež v porovnaní s päťročným priemerom spôsobila na Slovensku výraznú nadúmrtnosť. Vyplýva to z predbežných údajov o príčinách úmrtí za 1. štvrťrok 2021, ktoré vo štvrtok (20. 5.) zverejnil Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
Infekcia COVID-19 spôsobila na Slovensku v 1. štvrťroku tohto roka úmrtie 9,4 tisíca ľudí, čo predstavovalo 39 % percent z celkového počtu úmrtí zaznamenaných v krajine (zomrelo vyše 24 000 osôb). Znamená to, že štyri z desiatich úmrtí na Slovensku spôsobil koronavírus. Nová infekcia bola súčasne najčastejšou príčinou úmrtí spomedzi všetkých príčin a predbehla aj choroby obehového systému či nádory, ktoré patria dlhodobo k dvom najčastejším príčinám úmrtí na Slovensku.
„COVID-19 bol najčastejšou príčinou úmrtí v každom z prvých troch mesiacov roka 2021, je to nový fenomén. Počas posledných mesiacov roka 2020 bol ešte na druhom mieste za chorobami obehového systému. Tie na Slovensku dlhodobo dominujú príčinám úmrtí,“ spresnila Zuzana Podmanická, riaditeľka odboru štatistiky obyvateľstva ŠÚ SR.
Najviac úmrtí spôsobil koronavírus v januári, keď mu podľahlo 3,4 tisíca osôb. V dvoch nasledujúcich mesiacoch počet obetí klesal. Druhou najčastejšou príčinou úmrtí v prvom štvrťroku boli choroby obehovej sústavy, podieľali sa na 33 % úmrtí, nasledovali nádory (13 %), choroby dýchacej sústavy (6 %) a choroby tráviacej sústavy (3 %). Týchto päť najčastejších príčin spôsobilo spolu 93 % úmrtí. Príčiny úmrtí sa klasifikujú podľa 22 skupín ochorení Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH).
Z hľadiska jednotlivých vekových kategórií zomrelo v 1. štvrťroku na následky ochorenia COVID-19 najviac ľudí vo veku nad 65 rokov. „Seniori v poproduktívnom veku predstavovali takmer osem z desiatich obetí infekcie COVID-19. Najvýraznejší podiel na celkovom počte obetí vírusu mali starší seniori nad 75 rokov (49 %), nasledovali mladší seniori (30 %),“ zdôraznila Podmanická. Ľudia v produktívnom veku predstavovali 21 % obetí tohto ochorenia. Následkom koronavírusu podľahli aj 4 deti vo veku do 14 rokov.
Posuny nastali aj pri ostatných príčinách. Nárast počtu zomretých na kardiovaskulárne choroby sa prejavil u ľudí v produktívnom i v poproduktívnom veku. Pri nádoroch naopak došlo k zníženiu počtu úmrtí. Zaujímavosťou tiež je, že v skupine ľudí v produktívnom veku tento pokles predstavoval až štvrtinu z hodnôt predošlých rokov.
Koronavírus najvýznamnejšie zmenil štatistiky úmrtnosti v Nitrianskom kraji. Následkom tejto choroby podľahlo až 950 osôb na 100 000 obyvateľov kraja. Prvenstvo má tento región aj v absolútnom počte úmrtí na COVID-19 s takmer 1,6 tisíca obeťami.
Vývoj počas jednotlivých mesiacov mal tento kraj značne nevyrovnaný. Kým v januári spôsobil COVID-19 úmrtie 1,7 tisíca osôb na 100 000 obyvateľov, v marci to bolo už len 323 úmrtí na 100 000 obyvateľov. V tomto roku ide o najvyššiu a zároveň najnižšiu mesačnú hodnotu tohto ukazovateľa na krajskej úrovni. Nitriansky kraj bol súčasne lídrom aj v miere úmrtnosti na kardiovaskulárne choroby (783 zomretých na 100 000 obyvateľov).
Opačný vývoj zaznamenal Žilinský kraj s mierou úmrtnosti na koronavírus v 1. štvrťroku 469 osôb na 100 000 obyvateľov, čo je menej ako polovičná hodnota najhoršieho regiónu. „Žilinský kraj bol zároveň jediným z ôsmich slovenských regiónov, v ktorom počas prvého štvrťroka zomrelo viac ľudí na choroby obehovej sústavy, ako na následky ochorenia COVID-19,“ uzavrela riaditeľka odboru štatistiky obyvateľstva ŠÚ SR.
