Dánsko v utorok (18. 5.) ohlásilo, že plánuje zo Sýrie repatriovať 22 dánskych občanov – ide o ženy a deti sýrskych džihádistov žijúce v táboroch na severovýchode Sýrie, kde ich zadržiavajú pre spojitosť s bojovníkmi teroristickej organizácie Islamský štát (IS). Informovala o tom agentúra Reuters.
Dánska vláda prijala rozhodnutie o prepravení troch Dánok a ich 14 detí, ako aj piatich ďalších maloletých osôb späť do vlasti na základe odporúčania tamojšej tajnej služby (PET). Až do utorka pritom vládny kabinet odmietal tieto ženy prijať, keďže ich považoval za bezpečnostnú hrozbu. „Za svoje činy sa musia zodpovedať a okamžite ako vstúpia na dánske územie, budú trestne stíhané,“ povedal dánsky minister spravodlivosti Nick Häkkerup na tlačovom brífingu.
Dôvodom na repatriáciu sú zlé životné podmienky v táboroch al-Haul a ar-Rudž, ktoré spravujú kurdskí predstavitelia. Žije v nich takmer 10 000 žien a detí z 57 krajín sveta, pričom väčšinu ich obyvateľov tvoria irackí a sýrski občania. „Situácia ohľadom humanitárnej bezpečnosti v táboroch sa zhoršila,“ priblížil šéf dánskej diplomacie Jeppe Kofod s tým, že najmä v tábore al-Haul je nedostatok jedla a lekárskej starostlivosti.
Podľa údajov PET odišlo bojovať za IS do Iraku alebo Sýrie najmenej 160 ľudí z Dánska. Približne tretina z nich v bojoch zahynula, 32 je ich stále na mieste a zhruba polovica sa vrátila do Dánska alebo žije v inej krajine, píše agentúra AFP.
Dánska premiérka čelí kritike
Ako pripomína Reuters, jednotlivé štáty sú podľa medzinárodného práva povinné repatriovať svojich občanov a ak sú k dispozícii dôkazy, dospelé osoby sa musia pred domácimi súdmi na spravodlivých procesoch zodpovedať z vojnových zločinov či iných porušení zákonov, uviedli vo februári odborníci na ľudské práva z OSN.
Aktuálne rozhodnutie predstavuje zmenu politiky menšinovej vlády sociálnych demokratov, ktorá čelí narastajúcemu nátlaku ľudskoprávnych aktivistov a iných koaličných strán, komentuje Reuters. Tie totiž pohrozili hlasovaním o vyslovení nedôvery ministrovi zahraničných vecí Kofodovi. K zmene prístupu prispela okrem zlej humanitárnej situácie i radikalizácia detí v táboroch.
Vládu premiérky Mette Frederiksenovej sprevádzajú kritické reakcie i čo sa týka plánov na návrat utečencov z vojnou zničenej Sýrie späť do vlasti – Dánsko totiž tvrdí, že podmienky v niektorých častiach krajiny sa zlepšili.
