Ak chce byť Európska únia globálnym aktérom, musí byť aktívnejšia v otázkach nevyriešených konfliktov vo svojom východnom susedstve. Na tradičnom neformálnom zasadnutí šéfov diplomacií členských krajín EÚ v portugalskom Lisabone to uviedol minister zahraničných vecí Ivan Korčok (nom. SaS).
Témou štvrtkového (27. 5.) stretnutia šéfov diplomacií členských štátov boli perspektívy riešenia a možnosti zmeny prístupu Únie k nevyriešeným konfliktom na východ od hraníc Únie.
Spoločná bezpečnostná hrozba
„Bezpečnosť Európy je nedeliteľná, preto sa Únia musí intenzívnejšie angažovať v otázke nevyriešených konfliktov vo svojom východnom susedstve,“ vyhlásil Korčok a poukázal na konflikty na Ukrajine a v Moldavsku, ktoré sú v bezprostrednom hneď za hranicami EÚ.
„Na južnom Kaukaze sú ďalšie tri nevyriešené konflikty, pričom práve konflikt o Náhorný Karabach je trpkým pripomenutím toho, ako rýchlo sa môže „zamrznutý konflikt“ pretransformovať do plne rozvinutej vojny, ktorá medzi Arménskom a Azerbajdžanom vypukla na jeseň minulého roku,“ doplnil.
Slovenský rezort diplomacie považuje existenciu nevyriešených konfliktov nielen za bezpečnostnú hrozbu, je podľa neho aj prekážkou rýchlejšieho rozvoja a transformácie východných partnerov Únie.
Izraelsko-palestínsky konflikt
Dianie na Blízkom východe ministrom priblížil šéf rezortu diplomacie Jordánska Ajman Safadi. Hovorili s ním aj o možnostiach mierového riešenia irzaelsko-palestnískeho konfliktu.
Zníženie napätia po dohodnutom prímerí treba podľa slovenského ministerstva zahraničných vecí využiť na hľadanie udržateľného riešenia, ktoré by malo viesť k dvojštátnemu usporiadaniu „v súlade s rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN a na základe medzinárodne odsúhlasených parametrov“
Vzťahy s Afrikou najmä o migrácii
Ministri hovorili aj o prioritách vo vzťahoch s Afrikou, ktoré treba podľa slovenského rezortu diplomacie posilniť. „Z pohľadu Slovenska považujeme za dôležité klásť dôraz na rozvoj obchodno-ekonomickej spolupráce, udržateľný rast, bezpečnosť a stabilitu,“ uviedol rezort. Za významnú tému považuje migráciu, ktorá musí byť súčasťou vzájomného politického dialógu s africkými partnermi „so zameraním na základné príčiny nelegálnej migrácie a readmisné postupy, kde by mali niesť svoju časť zodpovednosti“.
Ďalšou témou rokovaní boli vzťahy EÚ s indicko-tichomorským regiónom, kde sa pozornosť EÚ čoraz viac zameriava na príspevok k stabilite, prosperite a trvalo udržateľnému rozvoju regiónu.